Autor je politológ, venuje sa dejinám slovenského politického myslenia
Prebiehajúca pandémia ochorenia Covid-19 opätovne upozornila na zlú zdravotnú a hygienickú situáciu v rómskych osadách, ktoré boli z tohto dôvodu označené za potenciálne ohniská nákazy so špeciálnym režimom lokálnej karantény.
Chronický a ignorovaný problém značnej časti rómskej populácie sa razom stal akútnym. Treba však uviesť, že faktormi ohrozujúcimi zdravie obyvateľov osád nie sú len zlá hygiena či extrémna chudoba. Rovnako závažné sú aj kultúrne podmienené zvyky, ktoré sa vyvinuli na pozadí stáročia trvajúcej segregácie a diskriminácie.
Zvýšená miera dedičných chorôb
V tejto súvislosti vyniká štúdia pracovníkov Ústavu molekulárnej a subcelulárnej biológie Univerzity Komenského pod vedením Vladimíra Feráka z roku 1987. V tom období bol lekárskej komunite už nejaký čas známy zvýšený výskyt kongenitálneho glaukómu u Rómov.
Táto vrodená choroba zraku spôsobuje slabozrakosť až slepotu. Profesor Anton Gerinec (2019) v štúdii na túto tému uvádza, že zatiaľ čo v bežnej európskej a severoamerickej populácii sa toto ochorenie vyskytuje u jedného dieťaťa z 12-tisíc, v rómskej populácii na Slovensku je touto chorobu postihnuté jedno dieťa z 800 (vôbec najviac na svete).
Gerinec i Ferák pri hľadaní príčin tohto stavu zhodne uvádzajú rozšírenú konsangvinitu, čiže medzipríbuzenské vzťahy.
Aby táto hypotéza nestála na vode, rozhodol sa Ferák so svojimi spolupracovníkmi navštíviť štyri obce s rómskou populáciou v okrese Nitra. Ich cieľom bolo zmapovať mieru medzipríbuzenských vzťahov a tak lepšie pochopiť mechanizmus etiológie glaukómu u detí.
Výsledkom ich skúmania bolo zistenie, že v skúmanej populačnej vzorke je približne 30 percent manželstiev medzipríbuzenských, pričom najpodstatnejšiu časť z týchto zväzkov tvoria manželstvá medzi bratancom a sesternicou 1. stupňa.
Ako v tejto súvislosti uviedol Ferák, konsangvinita v zistenej miere "má značný populačno-genetický efekt, a to najmä v súvislosti s dedičnými chorobami". Aby manifestoval pravdivosť tohto záveru, uviedol príklad ochorenia fenylketonúrie, ktorej výskyt v rómskej populácii násobne prevyšuje priemerné hodnoty (aktuálny výskyt 1:1000 v rómskej populácii oproti 1: 10 000 v majorite).
Táto vrodená porucha látkovej výmeny má za následok oneskorený duševný vývoj a neskôr slabomyseľnosť.
K záveru o vysokom riziku vzniku dedičných chorôb v rómskej populácii, pri ktorých sú medzipríbuzenské vzťahy významným rizikovým faktorom, dospeli i zahraničné štúdie.
V Španielsku v rozmedzí rokov 1925 - 2006 zmapovali 3056 rómskych manželských párov, pričom zistili, že 55 percent z nich bolo medzipríbuzenských. Zo Španielska pochádza aj iná zaujímavá štúdia (1992), podľa ktorej je v tamojšej rómskej populácií 12-násobne vyšší výskyt vrodených porúch ako u majority.
V uvedených štúdiách sa však na záver uvádza, že miera vzniku medzipríbuzenských manželstiev v skúmanej vzorke Rómov časom podstatne klesá.
Keď sa Slováci presunuli do miest, ozdraveli Čítajte Zodpovednosť spoločnosti
Jednou z najvážnejších dedičných ochorení, ktoré postihujú Rómov, je tzv. deficit MCAD. Ak je táto porucha neliečená, má pri prvej manifestácii až 20- až 25-percentnú úmrtnosť. Zákernosť tejto choroby sa prejavuje i tým, že najčastejšie postihuje deti okolo prvého roku života.
