Autor je odborársky funkcionár a zakladateľ OZ Pracujúca chudoba
Ak odhliadneme od samotného sporu a spôsobu, akým sa skončilo tohtoročné vyjednávanie o výške minimálnej mzdy, minimálnych mzdových nárokoch a príplatkoch za prácu, tak možno skonštatovať, že v tomto kontexte sa šíria aj rôzne nepravdy, zavádzania a vyslovené hlúposti.
Odborári sa zaťali Čítajte Komentátor Eduard Žitňanský povedal: "Dodnes nik nevie, koľko členov (odbory) vlastne zastupujú. Odhaduje sa, že 200-tisíc. To však nie je sila na určovanie podmienok dialógu."
Takéto tvrdenie je zavádzajúce, tak z úst komentátora, ako aj z úst ministra práce, pretože na jednej strane na Slovensku platí ústavné právo slobody združovania, a tak je informácia o tom, kto je členom odborov, informáciou, s ktorou zamestnávatelia nesmú nakladať (antidiskriminačný zákon).
Na druhej strane väčšina odborových organizácií má so zamestnávateľmi dohody o zrážaní členského, takže zamestnávatelia informáciu o odborovej organizovanosti, samozrejme, majú.
Takže tvrdiť, že nikto nevie, aká je reprezentatívnosť, je silným a účelovým zavádzaním. A to radšej nerozoberajme, akí ústretoví sú mnohí zamestnávatelia pri pokusoch zamestnancov založiť si odborovú organizáciu.
Kto je nereprezentatívny
Minister práce bez konzultácie s odborníkmi na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky požaduje doplniť tripartitu o ďalšie odborové organizácie a mimovládky a Žitňanský hovorí: "Zároveň je to číslo (viac ako 200-tisíc členov odborov združených v KOZ), ktoré ako alarm volá do debaty ďalších odborárov združených v iných organizáciách či združeniach."
