Fakt, že vládne strany sa len pramálo zaujímajú o dianie za našimi hranicami, má blahodarný efekt na našu zahraničnú politiku. Vo výsledku to znamená, že nechávajú Ivana Korčoka pracovať bez toho, aby mu do toho kibicovali a trebárs zvádzali boj o voliča na téme Bieloruska.

Takže mávanie červeno-zelenými vlajkami spojené s rečami o tom, že občiansky pohyb proti Lukašenkovi je len perfídna snaha Západu oslabiť slovanský kmeňový zväz s centrálou v Moskve zostali podľa správnosti izolované v opozícii a na príslušných weboch s politickou fantastikou.
MZV správne pochopilo, že v časoch hyperaktívneho informačného mrvenia nemôžu občas cez agentúry dať vedieť o svojej práci. Ale potrebujú jednotlivé kroky sprevádzať výraznou osvetou.
V stredu si tento prístup minister vyskúšal aj s vizuálnymi pomôckami, takže chvíľami pripomínal suplujúceho vyučujúceho: "Volám sa Korčok a dnes si povieme niečo o dianí v Bielorusku."