K občanovi Berkovi už radšej nebudeme nič dodávať, ešte by to mohlo byť vyhodnotené ako lynčovanie (hoci obete naozajstných lynčov by sa asi ohradili, že medzi šomraním na mechom udretého politika a vraždou rukou rozbúreného davu sú isté rozdiely).
Povedzme len toľko, že jeho osobný diskopríbeh a následná horúčka sobotňajšej noci aspoň upozornili na nie najlepšie postupy pri testovaní hnusoby.
Aj bez detailného skúmania vidíme zvyšovanie počtu prípadov, ktoré bude celkom isto pokračovať a ak aj komunitné šírenie na Slovensku zatiaľ nie je (nevieme), je prakticky isté, že nastane.
Bez ohľadu na osobné preferencie, predpisy či zodpovednosť platí, že žiť sa musí, život je pohyb a ten praje šíreniu hnusôb. Veď preto tu s nami žijú a striedavo prekvitajú od úsvitu vekov, však?
Kým nemáme vakcínu či zázračný liek, okrem povestnej zodpovednosti nám zostáva len testovanie. A na to treba dve veci: samotné testy a kapacity, personálne a laboratórne.
Asi nie je náhoda, že práve samotné testovacie súpravy a počet testov boli ústredné témy novovymenovaného premiéra Igora Matoviča a v danom čase si domácu úlohu urobil.
