Keď bývalá koalícia schvaľovala automat pre minimálnu mzdu vo výške 60 percent priemeru, každý ekonomicky gramotnejší človek, ktorý nie je nejako spätý s odbormi, varoval, že tento model buď drasticky sťaží zamestnávanie v chudobných regiónoch, alebo neprežije prvú väčšiu krízu.
Tak sa i stalo.

Koalícii slúži ku cti, že sa v takej citlivej veci dokázala prikloniť na stranu faktov.
Nie je ťažké si predstaviť, ako sa taký Boris Kollár sugestívne pýta, ako sa dá prežiť zo 623 eur a uzákoňuje mzdy na úrovni Nemecka, lebo Slovák predsa nie je o nič horší.
Skutočnosť, že so súhlasom zamestnávateľov (!) stúpnu minimálne mzdy v pokoronovom roku (!!) o vyše sedem percent, je pre Milana Krajniaka veľmi pekný politický úspech.
(Zamestnávatelia prikývli vďaka menej viditeľnému spomaleniu rastu rôznych príplatkov, ale tým si to nebudeme kaziť.)
Na druhej strane terajší koaliční politici v opozícii šomrali, že polovicu z nárastu minimálnej mzdy si v podobe daní a odvodov berie štát.
Zdá sa, že už im to tak neprekáža.