Udalosť týždňa
Navaľnyj.
Niežeby nález „inhibítora cholinesterázy“ z berlínskej kliniky po tom, čo mu ruskí doktori zistili v moči len alkohol a kofeín – predstavte si ten gulag, na ktorom by skončili, keby inhibítor zistili oni –, dokázal prekvapiť.
Tendencia ku komatóznej až smrteľnej intoxikácii kritikov režimu je takpovediac systémový znak ruskej súčasnosti, avšak jed v čaji Navaľného, ktorý pokojne nechal potvrdiť Nemcom, je veľmi dlhý nos, ktorý Putin ukázal Západu.
Výzvy Kremľu, aby umožnil „dôkladne“, „objektívne“ (a pod.) vyšetriť, čo sa pred odletom z Tomska stalo, sú od Merkelovej, Macrona atď. pokryteckou jazdou, ktorá má zakryť, že na veľkosti záleží, čiže s Putinom sa nevedia baviť ako napr. s Lukašenkom.
Udalosť SR
Červená Bratislava.
Našťastie, (ešte) nie politicky, len na korona semafore. I tak sa vnucuje naliehavá otázka, čo za farbu bude mať, až sa naplnia veštby o zvýšenej jesennej virulencii a kolízii s vírusom chrípky, takže skóre pozitívne testovaných sa v BA reálne vyšplhá na úrovne už dnes bežné v iných aglomeráciách podobnej hustoty hlava/ štvorcový meter.
So všeobecnou deklaráciou (antiepidemických práv), že politikmi samotnými vyvolaný iracionálny dopyt po svete bez rizík a absolútnej bezpečnosti predbieha ohrozenie asi o tri konské dĺžky, sa nechce, vzhľadom na španielsko-taliansko-US-brazílske scenáre, príliš mávať.
Avšak tvrdeniu, že oveľa relevantnejší údaj než trojciferná virulencia sú dlhodobo jednociferné počty covidových pacientov na pľúcnej ventilácii v celej SR, čiže ľahké priebehy choroby, nevidno široko-ďaleko antitézu.
Pričom strašenia (aj Krajčí), že druhá vlna bude horšia ako prvá, zásadne relativizuje klesajúca smrtnosť neustále mutujúceho covidu, keďže – hovoria epidemiológovia – vírus chce prežiť, nie nositeľa zabiť.
