Recyklovanú kremeľskú mantru, že odmietajú vonkajšie zasahovanie do Bieloruska, nabil kreditom sám Putin. Vyhlásením, že „Rusko vytvorilo záložnú policajnú jednotku, ktorá pomôže prezidentovi Lukašenkovi, ak sa povolebná situácia zhorší“, tesá do mramoru svoj záväzok nechať Bielorusov vyriešiť si ich problém medzi sebou.
Debata, že je tam podmienka „zhoršenia situácie“ (napr. Cichanovská na čele divízie NATO zaútočí z Litvy) alebo že je to iba chlácholenie Lukašenka, je žartovná.
Niežeby sa pán Kremľa dusil nadšením z kriesenia Lukašenka. Avšak aj propaganda proputinovských médií, plná ingrediencií povedomých z krymskej anexie (napr. reminiscencie na historickú poľsko-litovskú úniu), naznačuje, že ak aj „bratská pomoc“ nie je prvá v balíku opcií, tak ani posledná nebude.
