Tento týždeň som sa stretol s hlúpym, ale jednoduchým príkladom toho, nakoľko sa očakávania zmenili od začiatku koronakrízy. Zatiaľ čo Slovensko bolo doteraz ušetrené od najhoršieho, toto mi však pripomenulo, prečo je toľko ľudí na celom svete – vrátane tých, ktorí majú šťastie, že si udržali zamestnanie aj zdravie – čoraz viac frustrovaní.
Niekedy okolo Vianoc roku 2019 som sa prihlásil na maratón naplánovaný na marec 2020. Ešte asi dva týždne pred dátumom pretekov som stále dúfal, že sa podujatie uskutoční Organizátori sa očividne tiež snažili udržať si nádej, pretože až do poslednej minúty odmietali zrušiť podujatie. Nakoniec ich Covid-19 prinútil prispôsobiť sa, a tak sa rozhodli preteky odložiť na október.
V marci sa to zdalo byť ďaleko a viac ako dosť času na to, aby sa všetko vrátilo do takzvaného normálu. Ale tento týždeň som dostal správu, že preteky sa nebudú konať ani v októbri – a to z dobrého dôvodu.
Podujatie, ktoré priláka 20-tisíc bežcov a tisíce divákov, za týchto podmienok jednoducho nie je možné. A nielenže sú tohtoročné preteky zrušené, ale nebudú sa konať ani na jar budúceho roka v pôvodnom termíne, ale až v novembri.
