Prípad Jozefa Chovanca zabitého na bruselskom letisku oživil v našej predstavivosti výjavy, čoho sú schopné policajné zložky, keď si myslia, že sa nikto nepozerá.
Európsky súd dal za pravdu zbitým Rómom v Moldave nad Bodvou Čítajte V domácich archívoch sme už mali prípad zbitých obyvateľov osady v Moldave nad Bodvou. Kde však politická reprezentácia vytrvalo pracovala na tom, aby obyčajný Slovák vnímal prepad osady, rozbíjanie vecí a mlátenie obyvateľov ako akési nutné opatrenie.
Azda zaobchádzanie s Chovancom stačí ako ukážka, že násilie, ktoré nikto nestráži – či dokonca obhajuje –, sa môže otočiť proti každému. Aj proti Jozefovi Makovi, ktorému na to, aby zmizol v králičej nore bezprávia, stačilo toľko, že sa zle cítil a nedokázal nájsť letenku.
Spájať oba prípady – zbitých na Gemeri aj zabitého na bruselskom letisku – je správne, pretože oba sú temnou lekciou o záhybe systému, ktorý verí, že sa nikomu nezodpovedá a tak môže určiť, kto má dostať a kto má prežiť.
Dôležité je, ako sa s tým vyrovná politická trieda, ktorá nesie zodpovednosť za nastavovanie systému. Poučenie pre Belgicko ponúka Robert Fico, ktorého správanie si rozhodnutím ESĽP vybralo okrem reputačnej aj finančnú cenu.
