Autor je teológ a publicista
Vplyv prírody na formovanie myslenia, od jej podmanivej a blahodarnej príťažlivosti, ktorú v divokom prostredí videli francúzsky filozof Jean-Jacques Rousseau počas svojich nekonečných prechádzok a americký básnik Ralph Waldo Emerson, až po túžbu konkurovať prírode v mene civilizácie a umenia, ako to nájdeme v architektonických realizáciách v Chantilly a vo Vaux-le-Vicomte hlavného versaillského záhradníka André le Nôtre, či sadistický vzťah k prírode, predstave, že divú zver treba vraždiť, do dolín máme postaviť fabriky a v prípade sovietskeho teroru obrátiť tok Donu, ako sa pokúšal Stalin, má vplyv prírody na myslenie rôzne podoby a zásadne iným spôsobom formoval európske krajiny a naše myslenie.
Spása alebo nebezpečenstvo
V Malej Tŕni, v tokajskom regióne, v časovej kapsule neskorouhorských krajinárov, pracoval archeológ a kurátor Peter Tajkov na reštaurovaní Kostola sv. Michala.
Emporový kostolík s imitáciou karolínskeho westwerku pre miestneho rytiera postavili lombardskí kamenári.
Okrem neho sa v okolí, na oboch stranách hranice, nachádza niekoľko podobných stavieb, kostolov alebo bývalých kláštorov.
Juhovýchod dnešného Slovenska sa začal belieť plášťami kostolných veží a zvoníc podobne, aj keď s odstupom dvoch storočí, ako zvyšok kresťanskej Európy, ktorá správou kronikára Raoula Glabera posunula svoje polia a kamenné stavby hlbšie do divokých lesov.
