Búrlivá odozva z Pekingu na taiwanskú výpravu českého Senátu veští s veľkou silou, že udalosť je nabitá výbušnou energiou aj (ďaleko) nad rámec česko-čínskych vzťahov.
Azda aj návodnejšia než nehorázna vyhrážka „vysokou cenou“ od ministra ZV Wanga, ktorú predseda Vystrčil zaplatí, je kampaň prorežimných médií.

Potrestanie tých, ktorí „porušujú čínsku suverenitu“, anoncujú ako „požiadavku čínskeho ľudu“ (čo je pekné déjà vu na československú normalizáciu).
A hoci prerušenie diplomatických stykov, respektíve uvalenie sankcií, čo megafóny komunistickej strany navrhujú, sú hrozby Čechom, znameniami „nadčeského“ presahu sú už ostré reakcie francúzskej i nemeckej diplomacie na čínsku aroganciu. (Čaputovej facebook je tiež fajn, ale to je iná liga.)
Aj keď nezabúdame na (mega)intenzitu celého európskeho biznisu s Čínou, vynechať sa nesmie ani globálnopolitický kontext taiwanskej misie, ktorý – iste zjednodušene – sa dá pretlmočiť ako západné vytriezvievanie z čínskej opice („čínske 21. storočie“) najmä v covidovej súvislosti.