SME
Streda, 25. november, 2020 | Meniny má KatarínaKrížovkyKrížovky
PÍŠE JAVIER SOLANA - FÓRUM

Libanon potrebuje reštart

Sektárstvo a klientelistický systém krajinu rozložili ešte skôr, než prišiel výbuch.

Bejrút po výbuchu v prístave. (Zdroj: SITA/AP)

Autor je bývalý vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálny tajomník NATO

„Intelektuálne hlavné mesto arabského východu“ a „ideálne miesto pre maximálny rozkvet a pluralizmus“ je to, ako opísal mesto spisovateľ Amin Maalouf, jeden z najslávnejších synov Bejrútu, v 60. rokoch.

Maalouf vo svojom najnovšom diele Vrak civilizácií mapuje úpadok živého a oslnivého Libanonu po tom, ako ho rozložilo sektárstvo, ktoré obralo toľko krajín na Blízkom východe o sľubnú budúcnosť.

Začiatkom augusta veľkú časť libanonského hlavného mesta doslova zrovnal so zemou obrovský výbuch v prístave. Všetky indície ukazujú, že tragédia bola výsledkom opakovanej nedbanlivosti, ktorá priamo súvisí s politickou sklerózou krajiny. V predvečer katastrofy libanonský minister zahraničia rezignoval a varoval, že hrozí, že úzke stranícke záujmy urobia z Libanonu zrútený štát.

Výbuch v Bejrúte je iba špičkou ľadovca. Libanon už prežíval hlbokú hospodársku a finančnú krízu, ktorá vlani v októbri vyvolala vlnu protestov proti politickej nemohúcnosti, systémovej korupcii a pokračujúcim zásahom cudzích mocností. Odvtedy sa všetko zhoršilo.

Sektárstvo zničilo spoločnosť

Svetový potravinový program OSN odhaduje, že cena potravín v Libanone vzrástla v období od októbra 2019 do júna 2020 o 109 percent. K tomu treba pripočítať účinky koronakrízy, ktoré sa ešte zhoršili v dôsledku chaosu spôsobeného výbuchom. Táto problémová krajina má navyše najvyšší počet utečencov na obyvateľa na svete: dnes tvoria presídlení Sýrčania 30 percent populácie.

Demonštranti požadujú úplnú revíziu systému, a to aj prijatím sloganov spojených s arabskou jarou.

Libanon je uväznený vo svojej najvážnejšej kríze od občianskej vojny v rokoch 1975 – 1990, hoci krajine sa v skutočnosti nikdy nepodarilo zavrieť dvere za touto krvavou kapitolou.

Jej nedávna trajektória predstavuje paradigmatický prípad toho, čo britská akademička Mary Kaldorová nazýva „nové vojny“. V tomto type konfliktu sa opozičné frakcie snažia povzbudiť extrémistické identity a udržiavať nepriateľstvo, pretože im to dáva voľnosť pri uskutočňovaní koristníckej politiky.

Vodcovia frakcií majú navyše tendenciu využívať mierové dohody na upevnenie svojich mocenských pozícií a sietí klientov, ako to bolo v prípade dohody z Taifu z roku 1989, ktorá ukončila libanonskú občiansku vojnu. Tento pakt mierne upravil systém kvót podľa vierovyznania, ktorý prevládal vo verejných orgánoch krajiny od získania nezávislosti, a tak bránil efektívnej správe vecí verejných a budovaniu národnej identity.

Ako zdôrazňuje Kaldorová, mierové dohody násilie často ani neukončia. Svedčí o tom aj vznik šiitskej islamistickej skupiny Hizballáh v období po občianskej vojne v Libanone. Skupina, ktorú mnoho krajín klasifikuje ako teroristickú organizáciu, využila iránsku a sýrsku podporu a ustanovila akýsi štát v štáte.

Špeciálny tribunál podporovaný OSN 18. augusta uznal člena Hizballáhu vinným z účasti na atentáte na bývalého libanonského predsedu vlády Rafíka Harírího z roku 2005 pri bombovom útoku na nákladné vozidlo, ktoré si vyžiadalo životy ďalších 21 ľudí. Vedenie Hizballáhu však bolo zbavené viny.

Zodpovednosť Západu

Stručne povedané, Libanon je po dlhé roky v kríze a medzinárodné spoločenstvo sa jednoducho nemôže pozerať inam. Nezabúdajme, že predchodcu súčasného libanonského štátu počali presne pred storočím víťazné mocnosti 1. svetovej vojny po rozpade Osmanskej ríše. Spoločnosť národov ustanovila Libanonu francúzsky mandát, ktorý trval do roku 1943, a Francúzsko s touto krajinou udržiava blízke vzťahy.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron navštívil Bejrút dva dni po výbuchu a následne usporiadal konferenciu virtuálnych darcov podporovanú OSN, pričom zdôraznil, že Francúzsko a ďalšie svetové mocnosti majú povinnosť poskytnúť Libanonu okamžitú pomoc. Európska únia aj konala rýchlo a veľkoryso.

Ale najmä Západ má širšiu historickú zodpovednosť, ktorá zahŕňa podporu dobrej správy vecí verejných v Libanone a zvyšku regiónu. Čo sa mu často nedarí, keď sa uchýli k intervenčným excesom a nadradeným postojom.

Prípad Líbye napríklad ukazuje, ako môže arogantná podpora zmeny režimu bez plánov rekonštrukcie prispieť k zlyhaniu štátu. Akákoľvek politická iniciatíva uskutočnená z humanitárnych dôvodov by mala predovšetkým rešpektovať základnú zásadu medicíny: primum non nocere – v prvom rade, neublížiť.

Dokončiť arabskú jar

Situácia v Libanone vyžaduje, aby Západ počúval s pokorou a dôrazne podporoval požiadavky miestneho obyvateľstva, ktoré vykazuje vyššiu mieru súdržnosti, než si prajú ich vodcovia. Všeobecné pobúrenie po výbuchu už prinieslo rezignáciu libanonskej vlády, ale to nestačí. Demonštranti požadujú úplnú revíziu systému, a to aj prijatím sloganov spojených s arabskou jarou, aj keď sa takýto záväzok môže zdať veľmi komplikovaný.

Vládnuca trieda Libanonu ani vplyvnejší susedia neprijmú zásadnú reformu tejto krajiny dobrovoľne a povzbudivé nie sú ani skúsenosti s arabskou jarou. Iba tuniská revolúcia viedla k demokracii a ani tento úspech nebol všeliekom na problémy krajiny. Akákoľvek nádej, že by Libanon mohol vstať z popola, však bude závisieť, podobne ako v Tunisku, v umožnení miestnym hlasom zaznieť a hnutiam rozvíjať sa zdola nahor.

Dovoľte mi preto uzavrieť, ako som začal, múdrymi úvahami Maaloufa. „V súčasnosti som presvedčený,“ hovorí, „že ideál – pre moju materskú krajinu aj pre ostatných – nespočíva v systéme kvót (podľa vierovyznania – poz. red.), ktorý uzatvára spoločnosť v zvrátenej logike a vedie priamo k tomu, k čomu sa chceme vyhnúť, a nespočíva ani v ignorovaní rozdielov, čo by iba maskovalo problémy a prehlbovalo rozdiely. (...) V hre je samotné prežitie národa, jeho prosperita, miesto vo svete a jeho mierové spolunažívanie. “

(c) Project Syndicate

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Výbuch v Bejrúte

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kováčik je stále špeciálny prokurátor a má previerku

Funkcie sa vzdal listom až k 31. januáru

NAKA zadržala špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.
Dobré ráno

Dobré ráno: Odíde Sulík kvôli Matovičovi z koalície?

Čo sa deje vo vládnej koalícii.

Komentár Zuzany Kepplovej

A čo ak nie sme vo vojne

Čo robíme, keď sa vyloďujeme, zhadzujeme atómky a národne povstávame proti hnusobe?

Zuzana Kepplová.
Prezidentka Zuzana Čaputová a premiér Igor Matovič prichádzajú na tlačovú konferenciu v Prezidentskom paláci.

Neprehliadnite tiež

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Čo nám hovorí Matovič? Máme sa obávať?

Premiér dnes sľúbil zmenu komunikácie.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Dumky o vakcinácii

Na vakcínu sa musíme pripraviť, armáda nás nevytrhne.

Peter Schutz
Komentár Zuzany Kepplovej

A čo ak nie sme vo vojne

Čo robíme, keď sa vyloďujeme, zhadzujeme atómky a národne povstávame proti hnusobe?

Zuzana Kepplová.
AUTORSKÁ STRANA PETRA ŠABATU

Vystrieda Pirát magnáta Babiša?

Pod českým premiérom sa rok pred voľbami prvýkrát kýva stolička.

Líder Pirátov Ivan Bartoš.