SME
Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky
PÍŠE JAVIER SOLANA - FÓRUM

Libanon potrebuje reštart

Sektárstvo a klientelistický systém krajinu rozložili ešte skôr, než prišiel výbuch.

Bejrút po výbuchu v prístave. (Zdroj: SITA/AP)

Autor je bývalý vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálny tajomník NATO

„Intelektuálne hlavné mesto arabského východu“ a „ideálne miesto pre maximálny rozkvet a pluralizmus“ je to, ako opísal mesto spisovateľ Amin Maalouf, jeden z najslávnejších synov Bejrútu, v 60. rokoch.

Maalouf vo svojom najnovšom diele Vrak civilizácií mapuje úpadok živého a oslnivého Libanonu po tom, ako ho rozložilo sektárstvo, ktoré obralo toľko krajín na Blízkom východe o sľubnú budúcnosť.

Začiatkom augusta veľkú časť libanonského hlavného mesta doslova zrovnal so zemou obrovský výbuch v prístave. Všetky indície ukazujú, že tragédia bola výsledkom opakovanej nedbanlivosti, ktorá priamo súvisí s politickou sklerózou krajiny. V predvečer katastrofy libanonský minister zahraničia rezignoval a varoval, že hrozí, že úzke stranícke záujmy urobia z Libanonu zrútený štát.

Výbuch v Bejrúte je iba špičkou ľadovca. Libanon už prežíval hlbokú hospodársku a finančnú krízu, ktorá vlani v októbri vyvolala vlnu protestov proti politickej nemohúcnosti, systémovej korupcii a pokračujúcim zásahom cudzích mocností. Odvtedy sa všetko zhoršilo.

Sektárstvo zničilo spoločnosť

Svetový potravinový program OSN odhaduje, že cena potravín v Libanone vzrástla v období od októbra 2019 do júna 2020 o 109 percent. K tomu treba pripočítať účinky koronakrízy, ktoré sa ešte zhoršili v dôsledku chaosu spôsobeného výbuchom. Táto problémová krajina má navyše najvyšší počet utečencov na obyvateľa na svete: dnes tvoria presídlení Sýrčania 30 percent populácie.

Demonštranti požadujú úplnú revíziu systému, a to aj prijatím sloganov spojených s arabskou jarou.

Libanon je uväznený vo svojej najvážnejšej kríze od občianskej vojny v rokoch 1975 – 1990, hoci krajine sa v skutočnosti nikdy nepodarilo zavrieť dvere za touto krvavou kapitolou.

Jej nedávna trajektória predstavuje paradigmatický prípad toho, čo britská akademička Mary Kaldorová nazýva „nové vojny“. V tomto type konfliktu sa opozičné frakcie snažia povzbudiť extrémistické identity a udržiavať nepriateľstvo, pretože im to dáva voľnosť pri uskutočňovaní koristníckej politiky.

Vodcovia frakcií majú navyše tendenciu využívať mierové dohody na upevnenie svojich mocenských pozícií a sietí klientov, ako to bolo v prípade dohody z Taifu z roku 1989, ktorá ukončila libanonskú občiansku vojnu. Tento pakt mierne upravil systém kvót podľa vierovyznania, ktorý prevládal vo verejných orgánoch krajiny od získania nezávislosti, a tak bránil efektívnej správe vecí verejných a budovaniu národnej identity.

Ako zdôrazňuje Kaldorová, mierové dohody násilie často ani neukončia. Svedčí o tom aj vznik šiitskej islamistickej skupiny Hizballáh v období po občianskej vojne v Libanone. Skupina, ktorú mnoho krajín klasifikuje ako teroristickú organizáciu, využila iránsku a sýrsku podporu a ustanovila akýsi štát v štáte.

Špeciálny tribunál podporovaný OSN 18. augusta uznal člena Hizballáhu vinným z účasti na atentáte na bývalého libanonského predsedu vlády Rafíka Harírího z roku 2005 pri bombovom útoku na nákladné vozidlo, ktoré si vyžiadalo životy ďalších 21 ľudí. Vedenie Hizballáhu však bolo zbavené viny.

Zodpovednosť Západu

Stručne povedané, Libanon je po dlhé roky v kríze a medzinárodné spoločenstvo sa jednoducho nemôže pozerať inam. Nezabúdajme, že predchodcu súčasného libanonského štátu počali presne pred storočím víťazné mocnosti 1. svetovej vojny po rozpade Osmanskej ríše. Spoločnosť národov ustanovila Libanonu francúzsky mandát, ktorý trval do roku 1943, a Francúzsko s touto krajinou udržiava blízke vzťahy.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron navštívil Bejrút dva dni po výbuchu a následne usporiadal konferenciu virtuálnych darcov podporovanú OSN, pričom zdôraznil, že Francúzsko a ďalšie svetové mocnosti majú povinnosť poskytnúť Libanonu okamžitú pomoc. Európska únia aj konala rýchlo a veľkoryso.

Ale najmä Západ má širšiu historickú zodpovednosť, ktorá zahŕňa podporu dobrej správy vecí verejných v Libanone a zvyšku regiónu. Čo sa mu často nedarí, keď sa uchýli k intervenčným excesom a nadradeným postojom.

Prípad Líbye napríklad ukazuje, ako môže arogantná podpora zmeny režimu bez plánov rekonštrukcie prispieť k zlyhaniu štátu. Akákoľvek politická iniciatíva uskutočnená z humanitárnych dôvodov by mala predovšetkým rešpektovať základnú zásadu medicíny: primum non nocere – v prvom rade, neublížiť.

Dokončiť arabskú jar

Situácia v Libanone vyžaduje, aby Západ počúval s pokorou a dôrazne podporoval požiadavky miestneho obyvateľstva, ktoré vykazuje vyššiu mieru súdržnosti, než si prajú ich vodcovia. Všeobecné pobúrenie po výbuchu už prinieslo rezignáciu libanonskej vlády, ale to nestačí. Demonštranti požadujú úplnú revíziu systému, a to aj prijatím sloganov spojených s arabskou jarou, aj keď sa takýto záväzok môže zdať veľmi komplikovaný.

Vládnuca trieda Libanonu ani vplyvnejší susedia neprijmú zásadnú reformu tejto krajiny dobrovoľne a povzbudivé nie sú ani skúsenosti s arabskou jarou. Iba tuniská revolúcia viedla k demokracii a ani tento úspech nebol všeliekom na problémy krajiny. Akákoľvek nádej, že by Libanon mohol vstať z popola, však bude závisieť, podobne ako v Tunisku, v umožnení miestnym hlasom zaznieť a hnutiam rozvíjať sa zdola nahor.

Dovoľte mi preto uzavrieť, ako som začal, múdrymi úvahami Maaloufa. „V súčasnosti som presvedčený,“ hovorí, „že ideál – pre moju materskú krajinu aj pre ostatných – nespočíva v systéme kvót (podľa vierovyznania – poz. red.), ktorý uzatvára spoločnosť v zvrátenej logike a vedie priamo k tomu, k čomu sa chceme vyhnúť, a nespočíva ani v ignorovaní rozdielov, čo by iba maskovalo problémy a prehlbovalo rozdiely. (...) V hre je samotné prežitie národa, jeho prosperita, miesto vo svete a jeho mierové spolunažívanie. “

(c) Project Syndicate

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Výbuch v Bejrúte

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Matovič ponúka zdravotníkom mimoriadne odmeny, mobilizácii sa chce vyhnúť (minúta po minúte)

Celkovo sa koronavírusom na Slovensku nakazilo 51 728. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 200 obetí.

Premiér Igor Matovič.
Zmenka podľa predchádzajúceho vzoru, ktorá je už opatrená podpisom a bezpečnostným prvkom.

Ďalšia banka podliezla hypotekárne dno, chce sa zviditeľniť

Úrok je opticky najnižší, ale nie najvýhodnejší.

Fio banka
Autorská strana Ondreja Podstupku

Vláda nezvláda slová a môže to stáť životy

Stručný návod na lepšie hospodárenie s dôverou.

Premiér Matovič (OĽaNO) počas tlačovej konferencie ku kompenzačných schémam.

Neprehliadnite tiež

Autorská strana Petra Schutza

Sudcovia v klepetách a testovací vabank (týždeň podľa Schutza)

Takmer dvadsaťpäť odchytených sudcov je špecifikum, ktoré preslávi Slovensko ešte viac než experimentovanie s covidom.

Akcia Víchrica.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Z tohto už Fico neutečie

Fico je svojim ľuďom verný za každých okolností.

Peter Tkačenko
Píše Matej Navrátil

Kde je náš Bobby Kennedy?

Pohlaď na kubánsku raketovú krízu ukazuje, aké komplexné sú rozhodnutia v čase krízy.

Zľava: premiér Igor Matovič, hlavný hygienik Ján Mikas, minister obrany Jaroslav Naď (otočený chrbtom) a minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Dnes píše Robert Bielik

Keď čas zanikne, je najpresnejší

Malá čierna skrinka, ktorú nosíme vo vrecku, nás môže nakoniec úplne vysať.

Ilustračná fotografia.