Špecializovaný súd nás vrátil na začiatok príbehu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Oslobodzujúci verdikt pre Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú znamená, že vražda Jána a Martiny ostáva nateraz nepotrestaná. Lebo vrahovia nekonali bez objednávky.

Kým sa tak nestane, tak ju bude krajina vláčiť ako traumu, ktorá nahlodáva našu dôveru, že vrahovia novinára a jeho snúbenice sú na právny štát krátki.
Tým vražda novinára v najhoršom prípade môže prerásť do dvadsaťpäťročnej traumy, ako je únos syna prezidenta.
Verdikt láme srdce rodín obetí a verejnosti. Je ťažké pre verejnosť prijať, že úmorná cesta vyšetrovateľov, prokurátorov a obhajcov rodín obetí teraz narazila na oslobodzujúci verdikt. Ale pre rodiny je to nepredstaviteľná nočná mora.
Marian Kočner ostáva naďalej mafiánom, ktorý korumpoval mocných a obchodoval so všetkou špinou spoločnosti. Vyhrážal sa Kuciakovi a nechal sledovať novinárov. Podvádzal, podplácal a falšoval zmenky.
V ideálnom svete súd rozhoduje v komplikovanom svete priamych a nepriamych dôkazov, ktoré sa zoradia na vodotesnú konštrukciu, mimo kategórií pomsty, verejného tlaku, averzií a sympatií.
Lenže dôvera verejnosti v súdnu moc je natoľko nahlodaná, že s oslobodzujúcim verdiktom pre Kočnera bude verejnosť veľmi dlho bojovať. A preto musí súd veľmi dôkladne vysvetľovať.
Boli sme blízko k tomu, aby sa Slovensko stalo jednou z extrémne malého počtu krajín, kde nielen vrahov, ale aj objednávateľov vraždy novinára odsúdia. Nateraz objednávateľ vraždy trestu uniká.
Verme však, že verdikt nie je koniec príbehu a že posledná kapitola bude obsahovať aj spravodlivý trest pre objednávateľa vraždy, po ktorej už Slovensko nemohlo kráčať smerom, aký nám určovalo Kočnerovo podsvetie a vlády Roberta Fica.