Autor je bývalý štátny tajomník na Ministerstve kultúry za Most-Híd
Premiér pred pár dňami zhurta otvoril možnosť rozsiahlych zmien v ústave. Pravdu má v tom, že Deň ústavy Slovenskej republiky je sviatok, ktorý nám nielen pripomína dôležitosť existencie samostatného Slovenska, ale poskytuje priestor aj na úvahy o tom, v akej krajine žijeme a najmä, v akej krajine chceme žiť v strede Európy v 21. storočí.
Mala by sa zmeniť ústava? Treba začať diskutovať, hovoria politici Čítajte Preskočme teraz polemiku o význame celospoločenskej a odbornej debaty pred zmenou základného zákona a o hodnotení správnosti krokov Igora Matoviča. Jeho prístup nie je správny a diskusia by mala byť dôkladná. Ústava nie je trhací kalendár.
Berme však toto vyhlásenie vážne, keďže tento pán má dvojtretinovú väčšinu v parlamente, a tí, ktorí sledujeme dianie aj v okolitých krajinách za poslednú dekádu, vieme, že po víťazných voľbách s ústavnou väčšinou naozaj "môžeš všetko".
Skúsme teda byť čo najviac konštruktívni a hovorme o tom, akú budúcnosť si predstavujeme, pre nás všetkých.
Sem nesporne patrí debata o tom, či sa odvážime pristúpiť minimálne k zmene preambuly ústavy a zmeniť "národ" na "občania" alebo "ľud". Ale aby sme sa nedostali do pasce mikromanažmentu, kam náš premiér mnohokrát zablúdil, skúsme uvažovať v širších súvislostiach.
Spoločnosť, ktorá inšpiruje
Ak chceme mať nejaké slovo na medzinárodnej úrovni v druhom kvartáli tohto storočia, tak nám nestačí neustále opakovať zahraničnopolitickú mantru, že Slovensko patrí na západ, a o členstve v EÚ a NATO nie sme ochotní ani len diskutovať.
Nestačí ani to, že sme odhodlaní žiť v liberálnej demokracii a silnom právnom štáte. Samozrejme, že to všetko je elementárne podstatné a je pravda, že práve vďaka týmto faktom sa nemusíme báť o existenciu tejto krajiny, ale toto všetko nám nepovie veľa o tom, prečo by sa mal niekto na nás pozerať ako na malú, ale predsa dôležitú krajinu.
Musíme sa teda sústrediť aj na naše kultúrno-civilizačné nastavenie a poskytnúť odpovede na bazálne otázky o charaktere spoločnosti, aby sme mohli poskladať jej základnú kostru a okolo nej vybudovať komunitu, ktorá je natoľko silná, aby naše deti chceli žiť skôr tu než inde vo svete.
A takisto, aby sme boli vysnívanou destináciou moderného života pre ľudí z krajín, kam patríme, teda zo západu. Inak povedané, aby sme v ďalšej dekáde boli konkurencieschopný právny štát a moderná spoločnosť v Európe.
A tak sa dostávame asi k najdôležitejšej z týchto otázok, či máme budovať národný, alebo multikultúrny štát?
