SME

Zmena ústavy by mala znamenať aj viac kultúr(y)

Našou úlohou je nedopustiť, aby sa menšinové komunity uzatvárali do seba.

Ilustračné foto. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo )

Autor je bývalý štátny tajomník na Ministerstve kultúry za Most-Híd

Premiér pred pár dňami zhurta otvoril možnosť rozsiahlych zmien v ústave. Pravdu má v tom, že Deň ústavy Slovenskej republiky je sviatok, ktorý nám nielen pripomína dôležitosť existencie samostatného Slovenska, ale poskytuje priestor aj na úvahy o tom, v akej krajine žijeme a najmä, v akej krajine chceme žiť v strede Európy v 21. storočí.

Súvisiaci článok Mala by sa zmeniť ústava? Treba začať diskutovať, hovoria politici Čítajte 

Preskočme teraz polemiku o význame celospoločenskej a odbornej debaty pred zmenou základného zákona a o hodnotení správnosti krokov Igora Matoviča. Jeho prístup nie je správny a diskusia by mala byť dôkladná. Ústava nie je trhací kalendár.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Berme však toto vyhlásenie vážne, keďže tento pán má dvojtretinovú väčšinu v parlamente, a tí, ktorí sledujeme dianie aj v okolitých krajinách za poslednú dekádu, vieme, že po víťazných voľbách s ústavnou väčšinou naozaj "môžeš všetko".

Skúsme teda byť čo najviac konštruktívni a hovorme o tom, akú budúcnosť si predstavujeme, pre nás všetkých.

Sem nesporne patrí debata o tom, či sa odvážime pristúpiť minimálne k zmene preambuly ústavy a zmeniť "národ" na "občania" alebo "ľud". Ale aby sme sa nedostali do pasce mikromanažmentu, kam náš premiér mnohokrát zablúdil, skúsme uvažovať v širších súvislostiach.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Spoločnosť, ktorá inšpiruje

Ak chceme mať nejaké slovo na medzinárodnej úrovni v druhom kvartáli tohto storočia, tak nám nestačí neustále opakovať zahraničnopolitickú mantru, že Slovensko patrí na západ, a o členstve v EÚ a NATO nie sme ochotní ani len diskutovať.

Nestačí ani to, že sme odhodlaní žiť v liberálnej demokracii a silnom právnom štáte. Samozrejme, že to všetko je elementárne podstatné a je pravda, že práve vďaka týmto faktom sa nemusíme báť o existenciu tejto krajiny, ale toto všetko nám nepovie veľa o tom, prečo by sa mal niekto na nás pozerať ako na malú, ale predsa dôležitú krajinu.

Musíme sa teda sústrediť aj na naše kultúrno-civilizačné nastavenie a poskytnúť odpovede na bazálne otázky o charaktere spoločnosti, aby sme mohli poskladať jej základnú kostru a okolo nej vybudovať komunitu, ktorá je natoľko silná, aby naše deti chceli žiť skôr tu než inde vo svete.

A takisto, aby sme boli vysnívanou destináciou moderného života pre ľudí z krajín, kam patríme, teda zo západu. Inak povedané, aby sme v ďalšej dekáde boli konkurencieschopný právny štát a moderná spoločnosť v Európe.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

A tak sa dostávame asi k najdôležitejšej z týchto otázok, či máme budovať národný, alebo multikultúrny štát?

Prečo sa u nás nacionalizmus nepresadil

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C79KN na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Nabudúce by niekto z SNS mohol vyriešiť krádež tým, že zatkne náhodného okoloidúceho.


Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová.

Orbánove médiá vykresľujú Pellegriniho ako mierotvorcu a Korčoka ako vojnového štváča.


Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


Peter Tkačenko

Stabilitu vlády, sociálne istoty ani vyslanie vojsk v paláci nepostráži.


SkryťZatvoriť reklamu