Autor je filozof
Sudca Ústavného súdu ČR Pavel Šámal označuje ako dôvodnú pochybnosť takú pochybnosť, „ktorá by u rozumnej osoby zapríčinila, aby zaváhala alebo prestala konať pri riešení dôležitej životnej záležitosti“.

Od začiatku procesu s Kočnerom a Zsuzsovou bolo jasné, že pochybnosti tu sú.
V skutočnosti sa musíte posnažiť, aby ste v Threeme vypozorovali komplexný kód označujúci vraždu, a nie jednoducho dlhodobú diskusiu o bilbordoch na rozbeh modelingovej dráhy Zsuzsovej dcéry, či tliachanie dvoch poverčivých ľudí o snoch – zjavne si aj vymieňajúcich fotky strán zo snárov.
Andruskóova výpoveď je dôležitý priamy dôkaz, ale pri spolupracujúcom obvinenom treba byť vždy v princípe podozrievavý – zvlášť ak iný priamy dôkaz, napríklad nejaké ďalšie záznamy komunikácie, neposkytol.
Pochybnosti teda boli, čakalo sa len, aké závažné sa súdu budú zdať. Súd napokon zaváhal.
Nemá zmysel tváriť sa, že súd bol neštandardne opatrný, a že jeho váhanie je absurdné a nelogické. Možno s rozsudkom nesúhlasiť, možno z neho byť sklamaný, no prekvapenie či šok nie sú na mieste. Reálna možnosť oslobodenia tu vždy bola.
Prečo sme šokovaní
Prečo je teda sklamanie dnes doplnené šokom a pobúrením?