Autor bol minister financií SR, pôsobí ako prezident ekonomického think-tanku MESA 10
Jeden z dôvodov, prečo sa potrebné reformy robia ťažko, sú nereálne očakávania voličov, ktorí chcú po výmene politických garnitúr zmeny a výsledky čo najskôr, najlepšie hneď.
Niektoré zmeny, napríklad personálne, sa síce dajú urobiť rýchlo, ale zmeniť smerovanie a fungovanie celej krajiny či jej ekonomiky v krátkom období, je prakticky nemožné.
Navyše, ak je krajina riadená zle, ak je jej systém deformovaný, takmer vždy to znamená život z podstaty a na úkor budúcnosti, kumulovanie otvorených a skrytých dlhov a neudržateľnosť takéhoto spôsobu fungovania.
Súčasťou potrebnej reformnej zmeny je potom okrem nastavenia nových pravidiel a schválenia potrebných opatrení aj odstránenie týchto deformácií a priznanie a splatenie starých dlhov a ukončenie života z podstaty a na úkor budúcnosti.
Táto operácia je nevyhnutná, ale je politicky nesmierne ťažká, pretože zvyčajne je spojená s nepopulárnymi opatreniami, ako sú napríklad deregulácia cien, zreálnenie kurzu meny, zvýšenie veku odchodu do dôchodku, zníženie prezamestnanosti, znižovanie dlhu a deficitu verejných financií, záchrana veľkých bánk alebo podnikov, privatizácia a podobne.
Bude kačka ako marka
Zákernosť zlej, nekompetentnej a nezodpovednej politiky života z podstaty a na úkor budúcnosti (ako sme ju mohli sledovať počas komunistického režimu vo všetkých centrálne plánovaných ekonomikách, ale aj neskôr u nás v podaní Mečiara a Fica alebo na Ukrajine za Janukovyča, či v Bielorusku za Lukašenka) je v tom, že čím dlhšie trvá, tým ťažšie a často aj menej reálne je, že sa reformátorom podarí takouto politikou vytvorený bludný kruh preraziť.
Čím dlhšie trvajú a čím hlbšie sú deformácie, tým hlbšia je potom aj tzv. transformačná recesia, ktorej sa nedá vyhnúť. Jej politické náklady a dôsledky však nenesú tí, ktorí ju spôsobili, ale tí, ktorí ich vymenili a chcú situáciu riešiť.
