Kým parlamentná rezolúcia zo štvrtka minulého týždňa nejavila znaky poznania, že prípad Jozefa Chovanca sa týka aj témy duševného zdravia, aspoň víkendové politické dišputy ukázali akýsi posun (Letanovská od Za ľudí).
Súdny spor chcú presunúť, Chovancová priznala manželovu chorobu Čítajte Tento motív nijako neriedi zjavnú vinu zasahujúcich policajtov a zdravotníkov. Práve naopak, obracia to debatu na neznalosť problematiky a nutnosť riešiť toto - popri možnej xenofóbii - systémovo.
Na lepšie fungovanie belgickej polície či súdov dosah nemáme. A politicky slovenská strana zatiaľ zatlačila cez všetky možné kanály (došlo aj na predvolanie veľvyslanca, premiérsku aj európsku úroveň).
Nevieme, s akou formuláciou sa Slovensko obracia na Európsky parlament a komisára pre spravodlivosť, no práve prípad Chovanca by mohol byť nositeľom celoeurópskej témy starostlivosti o duševné zdravie.
Čo je určite príčetnejšia a konštruktívnejšia agenda než tvrdenia z opozície, že Chovanec zahynul, pretože bol Slovák, čo nemá oporu vo faktoch.
