SME

Prečo máme takýto vzťah k sexu v politike (píše Michal Havran)

Kompromateriály tu budú dovtedy, kým budeme sexualitu vnímať ako zbraň.

Predseda parlamentu Boris Kollár stojí za zvukov hymny pred začiatkom rokovania 11. schôdze Národnej rady SR. (Zdroj: SITA/Kancelária Národnej rady SR)

Autor je spisovateľ a teológ

Pier Paolo Pasolini natočil Salo alebo 120 dní Sodomy pred svojou smrťou. Pasoliniho zavraždili alebo dali zavraždiť, ako sa dodnes domnieva časť Talianska a vyšetrovateľov, ktorí znovu otvorili spis, len dva mesiace pred premiérou filmu.

Salo je voľnou adaptáciou románu, zasadenou do 20. storočia, Markíza de Sade, ktorý opísal koniec dekadentného obdobia vlády Ľudovíta XIV. S Pasoliniho filmom sa do kín dostala prvýkrát po vojne zásadná sexuálna freska zo života dobrej spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Svojím filmom s radikálnou estetikou prispel ku coming outu, akokoľvek metaforického, sexuálneho života politikov.

Silná tradícia skrytého života alebo dvojakého života vo vzťahu k verejným deklaráciám a vlastným hodnotám našla svoju pointu, profetizovanú Pasoliniho tvorbou, v sexuálnych orgiách vo vile Silvia Berslusconiho na Sardínii, uväznením nádejného kandidáta na francúzsky prezidentský úrad Dominiqua Straussa Kahna až po temné siete Jeffreyho Epsteina a jeho kontakty na princa Andrewa alebo Clintona.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sexualita má, v ich životoch, podobne ako u Harveyho Weinsteina, podobný charakter ako v Pasoliniho filme. Všetko sa dá kúpiť, všetkých možno zviesť, nikto nedokáže odporovať a sex je nástrojom na ovládanie alebo vydieranie.

A zatiaľ čo v západnej Európy sa tieto druhy škandálov končia súdmi alebo samovraždou v cele, stredoeurópska pokrytecká tradícia pevne zakorenenená v habsburgovskej maniere sa končí inak.

Pornoškodoradosť populácie

Autorizovaná - alebo nie - konverzácia Borisa Kollára alebo predtým Daniela Lipšica nie je v skutočnosti nijako zaujímavá a podobné slová sa vyskytujú v telefónoch hociktorej bankovej zamestnankyne po návrate z teambuidingu.

Lenže v našej spoločnosti, aj napriek sexuálnym aféram zo zahraničia, nie je tento druh nevyžiadanej alebo aj vyžiadanej konverzácie zdrojom politickej úvahy, ale zábavy.

A do istej miery je to pochopiteľné, kto by sa nezasmial nad explicitným materiálom, ktorý by na hociktorom albume začínajúcich hiphoperov z Považskej potreboval nálepku parental control.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C79KZ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu