Autor pôsobí ako reportér a novinár v Berlíne, kde píše o sociálnych, ekonomických, ekologických a spotrebiteľských témach.
Vlaky Nemeckých železníc dlho pripomínali digitálnu výluku. Telefonovať sa v nich dalo, iba ak sa v blízkosti trate nachádzali vysielače mobilných operátorov, o surfovaní na internete ani nehovoriac. Až pod politickým tlakom sa do vlakov zaviedla wifi; prinajmenšom v rýchlovlakoch pripojenie už ako-tak funguje.
V tejto oblasti to priemyselný národ síce dohnal, ale v niektorých veciach Nemecko z hľadiska digitalizácie stále zostáva na úrovni rozvojových krajín: optická sieť nemá úplné pokrytie a zvlášť na vidieku bežne chýba rýchly internet.
Napriek tomu podľa údajov európskeho štatistického úradu Eurostat z roku 2019 iba päť percent Nemcov ešte nikdy nevyužilo internet a približne 90 percent je minimálne raz týždenne online.
V niektorých iných štátoch EÚ to vyzerá podstatne horšie. V Bulharsku, ktoré je na chvoste EÚ, prístup na internet nemá takmer každý štvrtý občan. Dokonca v omnoho rozvinutejšom Taliansku uviedlo 17 percent opýtaných, že internet nikdy nepoužívajú. Naproti tomu v Škandinávii je spoločnosť prakticky úplne digitálne prepojená.
Kto zostáva nepripojený
Napriek tomu, že Nemecko sa v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ radí vďaka týmto výsledkom do najlepšej tretiny krajín, rozpoltenosť názorov na digitalizáciu robí politikom nemalé starosti.
Štátny minister hospodárstva Peter Altmaier upozorňuje, že pozitívne účinky digitalizácie sa môžu prejaviť, iba "ak túto premenu prijmú všetky spoločenské skupiny".
Napriek narastajúcej akceptácii sa to však nedeje. Prieskum Digitalindex 2019, ktorý zrealizovala Iniciatíva D21 a na ktorom sa zúčastnilo viac ako 22-tisíc domácností, priniesol výsledky, podľa ktorých takmer každá piata domácnosť patrí do skupiny "mimo digitálneho sveta".
