Bodka za prípadom Filipa Rybaniča neukazuje nič iné než fakt, že právny štát jednoducho nefunguje podľa hollywoodskej logiky. Čiže tí, ktorých si publikum adoptuje ako "klaďasov", nemôžu strieľať vpravo-vľavo len preto, že ide o dobrú vec a ich misia je ušľachtilá.

Debata, či mohol poslancov asistent vynášať informácie o účte ministra, je pri konci. Nemohol. Ani keď samotný súd kýve hlavami, že to bolo v záujme informovania verejnosti o obchodnom prepojení Kaliňáka s Bašternákom. Pričom takto Rybanič usvedčil ministra gúľajúceho očami, že klamal.
To, že spravodlivosť pôsobí čiastkovo – nevníma celkový kontext –, sa javí z pohľadu bežného pozorovateľa značne autisticky. Takže človek si ľahko môže povedať: Dobre, poslancov asistent 'šlohol' nejaké údaje, ale pomohlo to zmeniť krajinu k lepšiemu, a to je predsa rozhodujúce!