Autorka je muzikologička, spoluzakladateľka festivalu Dni starej hudby a bývalá riaditeľka Slovenskej filharmónie
V rámci aktuálnych protipandemických opatrení umiestnilo ministerstvo zdravotníctva návštevu koncertov medzi najrizikovejšie aktivity na šírenie koronavírusu, divadelné predstavenia do skupiny so stredným rizikom.
Ministerstvo, ktoré napĺňa politickú vôľu vlády, tak medzi našimi občanmi vytvára dojem, že návšteva kultúrnych podujatí je zdravie a život ohrozujúcou aktivitou, ktorú treba vynechať.
Opatrenia viedli k zrušeniu blížiaceho sa 56. ročníka festivalu Bratislavské hudobné slávnosti.
Rakúšania sa festivalu nevzdali
Počas celého augusta roku 2020 sa v susednom Rakúsko konal jubilejný 100. ročník jedného z najvýznamnejších svetových festivalov - Salzburger Festspiele. Jeho súčasťou bolo vyše sto podujatí, divadelné, filmové a najmä operné predstavenia, veľké orchestrálne koncerty, verejné diskusie i literárne podujatia.
Na festivale sa zúčastnilo 76 500 divákov a 1500 účinkujúcich, za celý mesiac sa medzi nimi nevyskytol ani jediný pozitívny prípad nákazy Covid-19. Všetky podujatia sa konali s uplatnením striktných opatrení, ktoré boli jasne komunikované a účinkujúci i obecenstvo ich dôsledne a kultivovane dodržiavali.
Podobne pristupujú k organizácii svojich podujatí aj berlínski filharmonici a ďalšie renomované festivaly, koncertní usporiadatelia a hudobné telesá. Salzburský festival sa konal napriek tomu, že v Rakúsku evidovali v tom čase vyše 700 obetí koronavírusu a od polovice júla v krajine denne pribúdalo vyše sto pozitívne testovaných.
Vysoké umenie, klasická hudba a divadlo sú piliermi rakúskej kultúry a dovolím si uviesť i stavebnými prvkami identity občanov Rakúska. Inštitúcie, festivaly, orchestre, operné domy citlivo vnímajú svoju zodpovednosť voči svojim návštevníkom.
Ako bezpečne hrať
Viedenskí filharmonici, jedno z najslávnejších svetových hudobných telies s takmer 180-ročnou tradíciou, čelilo v počiatočnom koronavírovom chaose odporúčaniam hrať koncerty za bariérou z plexiskla. To je, samozrejme, umelecky absolútne neprijateľná a nerealizovateľná požiadavka.
Vedenie orchestra sa preto rozhodlo hľadať riešenie a prostredníctvom aerosolového testu preskúmať, ako sa šíri vzduch, ktorý vydychujú hudobníci počas umeleckého výkonu.
“Uvedené čísla zo salzburského festivalu naznačujú, že na týchto podujatiach by riziko prenosu nákazy vzhľadom k ich obsahu a charakteru malo byť minimálne.
„
Precízne merania pod supervíziou odborníkov preukázali, že oblak vydýchnutého vzduchu sa dostáva najďalej z koncového otvoru priečnej flauty. Podľa zverejnených výsledkov meraní to bolo približne do vzdialenosti 80 cm od hráča. V prípade ostatných nástrojov to bolo spravidla 50 cm. Výsledky meraní dali Viedenskí filharmonici k dispozícii rakúskemu ministerstvu zdravotníctva.
Merania Viedenských filharmonikov mali pri nastavovaní protipandemických opatrení v Rakúsku nepochybne svoju váhu. Politici v krajine, akou je Rakúsko, poznajú rozdiel medzi charakterom podujatia klasickej hudby či divadla a rockového koncertu, či iného masového podujatia.
Vedia, že ľudia na orchestrálne a komorné koncerty, do opery i na divadelné predstavenia zvyčajne prichádzajú vnímať umenie prostredníctvom sústredeného počúvania. Navyše, počas symfonického koncertu a divadelného predstavenia je spoločensky neprípustné komunikovať so susedom.
Uvedené čísla zo salzburského festivalu naznačujú, že na týchto podujatiach by riziko prenosu nákazy vzhľadom na ich obsah a charakter malo byť minimálne, obzvlášť, ak sú realizované s obmedzením eventuálnych ďalších medziľudských kontaktov, čiže s prípadnou zníženou kapacitou, upraveným sedením, bez prestávky a s používaním rúšok.
Nočný život áno, ale koncert nie
Informácia o zrušení Bratislavských hudobných slávností znie v tomto kontexte ako správa z iného sveta. Pandemické dáta boli v Rakúsku omnoho kritickejšie ako na Slovensku, preto sa toto rozhodnutie slovenských úradov javí ako iracionálne a nepochopiteľné.
Pred našimi očami sa odohrávajú dve perspektívy reality - šachovnicovo rozložené sedenie na koncerte či v divadle, diváci sediaci v tichosti s rúškami na tvári, v príkrom kontraste so spontánnym nočným životom, kde prebiehajú uvoľnené sociálne kontakty bez obmedzení.
Štát počas druhej vlny pandémie koronavírusu umožňuje prevádzku kultúrnych inštitúcií, súčasne však ten istý štát zaradí návštevy koncertov do rizika najvyššej kategórie. Kde tu je systém a logika?
Správa o zrušení BHS vyznieva absurdne aj v kontexte správania sa niektorých našich najvyšších ústavných činiteľov, ktorí sa ani nehanbia priznať, že sa zúčastnili na hromadných akciách.
Ak pán premiér môže ísť na svadbu so 150 hosťami a nepoužívať pri tom rúško, ak môžeme chodiť do verejných prevádzok, na poštu, do potravinových reťazcov, čakať neraz v dlhých radoch, komunikovať pritom medzi sebou i so zamestnancami, keď môžeme využívať verejnú hromadnú dopravu, prečo sa nemôžu konať koncerty či divadelné predstavenia, na ktorých ľudia celý čas v tichosti sedia a počúvajú?
Kto sa ozve
Sme svedkami toho, že je u nás takýmto spôsobom podkopávaná spoločenská pozícia kultúry, ktorá má v rozvinutých krajinách kľúčovú pozíciu a jej rozvoj a zachovávanie je otázkou štátnej priority.
Naši najvyšší ústavní činitelia vo vyhlásení k zahranično-politickej a civilizačnej orientácii Slovenska zdôraznili „príslušnosť Slovenska k najvyspelejším štátom sveta, ktoré spájajú hodnoty slobody, demokracie, právneho štátu, ochrany základných ľudských práv a slobôd, dodržiavania medzinárodného práva, solidarity a vôle žiť a rozvíjať sa v mieri."
Akú váhu majú proklamácie najvyšších predstaviteľov štátu o smerovaní Slovenska k rozvinutým krajinám EÚ, keď nimi garantované štátne úrady prax rozvinutých krajín neberú na vedomie?
Navyše ústava výslovne uvádza, že „Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.“
Dokedy budeme akceptovať iracionálne, likvidačné opatrenia, naoktrojované zhora ľuďmi, ktorí ignorujú prax rozvinutých krajín a ktorých nezaujíma prežitie kultúry na Slovensku?
Bude pani ministerka kultúry Natália Milanová mlčať a ponechá kultúru svojmu osudu?
Je zrejmé, že ochrana spoločnosti pred dôsledkami pandémie je povinnosť, ktorú majú v zodpovednosti štátne orgány. Súčasne však nie je možné, aby bola táto ochrana uplatňovaná bez poznatkov o zahraničnej praxi, vyváženého posúdenia miery ohrozenia a bez uvedomenia vážnych spoločenských dôsledkov, ktoré umiestnenie kultúrnych podujatí do najrizikovejšej kategórie prináša.
