Autor je učiteľ a spisovateľ
O slabých miestach koalície by sa dali písať magisterské práce. Už keď sa formovala, bolo jasné, že práve na ne sa bude sústrediť významná časť opozičného náporu, ešte jasnejšie však bolo, že jadrom ofenzívy bude aj naďalej najmä vylievanie špiny.
Máme to stále v čerstvej pamäti. Truban predvolebnú kampaň neprežil, Kiskove zranenia sa nakoniec tiež ukázali ako nezlučiteľné so životom.
O Kollárovi sa až tak veľmi nehovorilo. Nebol úhlavným nepriateľom a aj povedané o ňom akoby už bolo všetko. Dobre informovaní vedeli svoje. Kollára si Smer jednoducho nechal na neskôr.
S ním jediným mohol v prípade priaznivejších čísel aspoň teoreticky počítať do koalície. Kollár sa síce zatínal, ale že by práve on bol typ, ktorému nie je možné zapchať hubu prachmi, najmä ak sú k dispozícii v takmer neobmedzenom množstve, sa povedať nedalo.
A navyše už vtedy existovali materiály, aby sa nimi, ak by sa koník predsa len vzpínal, pritiahla ohlávka. Ich kvantitatívne uvoľňovanie sa začalo prakticky hneď po vymenovaní vlády.
