Vážený pán hlavný hygienik Mikas, vážený pán regionálny hygienik Duba,
dovoľujeme si obrátiť sa na Vás ako skupina koaličných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a právnikov v súvislosti s najnovšími opatreniami pri ohrození verejného zdravia z dôvodu ochorenia pandémie COVID-19.
V prvom rade si uvedomujeme narastajúci počet pozitívne testovaných osôb v rámci celého Slovenska, ale predovšetkým v Bratislave a v okresoch Malacky, Senec a Pezinok za uplynulé dni a vítame snahu, ktorú za účelom spomalenia šírenia COVID-19 vyvíjajú regionálni hygienici, hlavný hygienik a Úrad verejného zdravotníctva, minister zdravotníctva, ako aj pandemická komisia a ústredný krízový štáb.
Sme si vedomí dôležitosti ochrany verejného zdravia zo strany štátu a nebezpečnosti tohto ochorenia.
Taktiež sme si vedomí neľahkej a bezprecedentnej situácie, v ktorej sa denno-denne ocitáte v snahe pomôcť nám všetkým a že rozhodnutia, ktoré musíte prijímať, nie sú jednoduché.
Ako právnici a poslanci sme však nútení Vás upozorniť na situáciu, kedy nadobudneme presvedčenie, že niektoré rozhodnutia neboli prijaté v súlade s platným právom, prípadne poškodzujú určité skupiny obyvateľov Slovenska neprimeraným spôsobom.
Preto Vás žiadame o ich prehodnotenie a ponúkame riešenia.
Zameriame sa predovšetkým na obmedzovanie hromadných podujatí vyššie spomenutým opatrením Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto (RÚVZ), naše námietky sa však týkajú aj vyššie spomenutého opatrenia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ).
RÚVZ zakázal s účinnosťou od 14. 9. 2020 od 6:00 v okresoch spadajúcich do jeho pôsobnosti, okrem iného, usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej či akejkoľvek inej povahy v exteriéroch v jednom okamihu v počte nad 100 osôb alebo v interiéroch v počte nad 50 osôb s výnimkou, ak budú mať všetci účastníci negatívny výsledok testu na COVID-19 nie starší ako 12 hodín.
Ďalej zakázal usporadúvať hromadné podujatia v čase od 23:00 hod. do 06:00 hod. nasledujúceho dňa a nariadil obmedziť prevádzkové hodiny zariadení spoločného stravovania vrátane tých, ktoré súčasne slúžia aj pre zábavu do 23:00 hod s výnimkou svadieb do 30 účastníkov.
Zásah do práva zhromažďovať sa
Za najväčší problém týchto obmedzení považujeme ich plošnosť, a teda nemožnosť organizovať ani také kultúrne, športové a iné podujatia, ktoré by boli z epidemiologického hľadiska relatívne bezpečné.
Domnievame sa, že predovšetkým pre profesionálne organizované podujatia s pevne danými a označenými miestami na sedenie, kde by boli dodržané prísne hygienické opatrenia (meranie telesnej teploty pri vstupe, rúška, odstupy, vetranie v interiéri, dezinfekcia), nie je dôvod obmedzovať ich na max. 50 účastníkov v interiéri, resp. 100 účastníkov v exteriéri.
A že takéto obmedzenie je z právneho hľadiska neprimeraným zásahom štátu do práva podnikať, vlastníckeho práva, práva vykonávať zárobkovú činnosť a práva zhromažďovať sa.
“Nevidíme žiadny legitímny dôvod, prečo by mali byť cirkevné podujatia posudzované odlišne než kultúrne, športové a iné.
„
Naviac, nemožno aplikovať toto obmedzenie na každé podujatie en bloc, čiže bez zohľadnenia jeho povahy, kde sa napríklad nerozlišujú kultúrne podujatia konzervatívneho charakteru (ako napríklad koncerty klasickej hudby) od podujatí súdobej tanečnej hudby (napríklad diskotéka).
Nemožno ani akceptovať nezohľadnenie veľkosti kapacity miesta konania podujatia.
Toto opatrenie tak môže byť protiústavné, pretože existuje aj iné opatrenie, ktoré by rovnako efektívne zabezpečilo dosiahnutie legitímneho cieľa, ktorým je ochrana verejného zdravia, ale zároveň by bolo menej zasahujúce do (nielen) vyššie zmienených základných práv.
Týmto opatrením by bolo podľa nášho názoru predovšetkým opatrenie, ktoré by viac rozlišovalo medzi jednotlivými typmi podujatí z hľadiska možnosti zabezpečenia ochrany verejného zdravia hygienickými opatreniami a neobmedzovalo všetky hromadné podujatia plošne len na základe jediného kritéria, ktorým je maximálny počet účastníkov.
Zabraňovanie športovým podujatiam
V práve platí princíp, že rovnako sa má posudzovať len rovnaké s rovnakým, v prípade nerovnakého je ale nutné diferencovať. Na porovnanie a inšpiráciu uvádzame opatrenia, ktoré od 14. 9. 2020 platia v susednom Rakúsku.
Prevádzkové hodiny gastronomických prevádzok sa obmedzujú do 1:00 hod (nie do 23:00 hod ako v SR). Taktiež sa v Rakúsku obmedzuje maximálny počet účastníkov hromadných podujatí na 50 v interiéri a na 100 v exteriéri, teda rovnako ako na Slovensku.
Pokiaľ však ide o profesionálne organizované podujatia s pevne danými a označenými miestami na sedenie, je tento limit zvýšený až na maximálne 1500 v interiéri a 3000 v exteriéri (pričom ale podujatia nad 500 účastníkov v interiéri a 750 účastníkov v exteriéri podliehajú povoleniu zo strany miestne príslušného úradu, ktorý môže individuálne posúdiť jednotlivé podujatia).
Ďalšou dôležitou úpravou je to, že do maximálneho počtu účastníkov hromadného podujatia sa v Rakúsku nezapočítavajú osoby, ktoré sa podieľajú na organizácii hromadného podujatia (napríklad umelci, personál, organizátori).
V opatrení RÚVZ nie je uvedené, či sa takéto osoby do maximálneho počtu účastníkov započítavajú. To spôsobuje neurčitosť opatrenia a právnu neistotu. Ak sa prikloníme k výkladu, že tieto osoby nie sú vyňaté z maximálneho počtu účastníkov, vedie to k ďalšiemu obmedzeniu maximálneho počtu účastníkov.
Pritom v prípade takéhoto výkladu ide v skutočnosti o zákaz istých typov podujatí, napríklad hokejového zápasu, keďže každý tím pozostáva spravidla zo 4 pätiek hráčov (20), brankárov (2-3), realizačného tímu (3 a viac), čím je dosiahnutý limit 50 osôb v interiéri, a to bez rozhodcov, časomeračov a personálu potrebného pre obsluhu ľadovej plochy.
Prečo sú cirkevné akcie vyňaté
Z opatrenia RÚVZ nie je jasné, či sa pod hromadnými podujatiami myslia aj bohoslužby, cirkevné akcie a obrady, respektíve úkony a či sú aj tie limitované rovnako ako športové či kultúrne podujatia.
S ohľadom na jedno z posledných vyjadrení ministra zdravotníctva k Šaštínskej púti, ako aj s ohľadom na výnimku pre tieto podujatia v opatrení ÚVZ, sa ale domnievame, že nie.
Z hľadiska ochrany verejného zdravia pritom nevidíme žiadny legitímny dôvod, prečo by mali byť cirkevné podujatia posudzované odlišne než kultúrne, športové a iné podujatia a toto rozlišovanie je tak ťažko obhájiteľné aj z hľadiska princípu rovnosti a zákazu diskriminácie ako ústavných princípov.
Právo verejne prejavovať svoje náboženstvo pritom nemôže byť zvýhodnené pred skupinou hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv. Zároveň to spôsobuje v spoločnosti neželané napätie a konflikty.
Pozor na princípy právnej istoty
Taktiež by sme radi poukázali na problém predvídateľnosti aktuálnych opatrení. Mnohé kultúrne a športové podujatia, ale aj svadby sú už naplánované, zorganizované, zaplatené sú zálohy a ďalšie náklady na ich realizáciu. Situácia ohľadom nákazy COVID-19 sa taktiež prudko nezhoršila zo dňa na deň. Počas letných mesiacov fungovali len minimálne opatrenia, pritom migrácia a sociálne kontakty medzi ľuďmi boli značné.
Štát však vtedy nepristúpil k prijatiu obmedzujúcich opatrení takého rázu, ako robí v súčasnosti. Je preto otázka, či aktuálne opatrenia obstoja z hľadiska ochrany legitímnych očakávaní ako jedného z princípov právnej istoty.
V neposlednom rade by sme chceli upozorniť aj na možnú nezákonnosť opatrení RÚVZ a ÚVZ, na ktoré upozorňujú právnici dlhodobo, ktorá môže nielen viesť v konečnom dôsledku k ich zrušeniu súdom s ďalekosiahlymi právnymi a politickými dôsledkami, ale prispieva aj k tomu, že niektorí ľudia odmietajú dodržiavať už v podstate akékoľvek opatrenia, čo znamená skutočné riziko pre ochranu verejného zdravia.
Zároveň sa táto otázka stáva nástrojom politického boja.
Nebrániť výkonu povolania
Na záver uvedieme to najdôležitejšie. Aktuálne opatrenia sú nielen problematické z právneho a politického hľadiska, ale predovšetkým môžu viesť k tomu, že finančne zlikvidujú mnohých umelcov, športovcov a všetkých, ktorí participujú na organizácií kultúrnych a športových podujatí, ale aj gastronomické prevádzky a zmaria či pokazia niektoré svadby, stužkové slávnosti a mnohé iné.
Situácia je z ekonomického hľadiska vážna predovšetkým v oblasti kultúry, ale aj športu. Mnohí umelci už teraz nemajú doslova z čoho žiť a jediné, čo chcú, je môcť si robiť svoju prácu.
Sme si vedomí, že pracujete na kompenzáciách za výpadky ich príjmov, vedzte ale, že tieto kompenzácie už teraz nepostačujú a mnohí sú na pokraji krachu už dnes, ak neskrachovali už včera.
Ak štát nie je schopný zabezpečiť náležitú náhradu za obmedzenie ich činnosti ešte dnes, mal by si o to lepšie rozmyslieť, aké prísne opatrenia si môže dovoliť, a to ako z právneho, tak z politického, celospoločenského, ale vôbec ľudského hľadiska.
Výzva poslancov a právnikov:
- Poslanci a poslankyne NR SR: Ondrej Dostál (člen OKS, klub SaS) Miroslav Kollár (Za ľudí) Ján Benčík (klub Za ľudí) Marián Viskupič (SaS) Vladimíra Marcinková (Za ľudí) Radovan Kazda (člen OKS, klub SaS) Milan Laurenčík (SaS) Alexandra Pivková (Za ľudí) Peter Cmorej (SaS) Tomáš Lehotský (Za ľudí) Jarmila Halgašová (SaS) Andrea Letanovská (Za ľudí) Miroslav Žiak (SaS) Tomáš Valášek (Za ľudí) Radovan Sloboda (SaS)
- Právnici a právničky: Slavomíra Henčeková (asistentka poslanca Jána Benčíka) Michal Davala (advokát, člen Rady vlády SR pre ľudské práva) Peter Kováč (lekár, advokát, vysokoškolský učiteľ) Marek Káčer (vysokoškolský učiteľ, Právnická fakulta Trnavskej univerzity) Lucia Plaváková (advokátka, členka Predsedníctva Progresívneho Slovenska) Zuzana Števulová (právnička a aktivistka) Lucia Berdisová (vedecká pracovníčka, Ústav štátu a práva SAV) Dávid Nagy (advokát, člen Predsedníctva SMK-MKP) Marián Seman (právnik) Juraj Petrovič (právnik, člen OKS) Roman Frnčo (advokát, poslanec mestskej časti Košice - nad jazerom) Michal Mrva (advokát, vysokoškolský učiteľ, PF Univerzity Komenského) Daniel Krošlák (vysokoškolský učiteľ, Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy) Alexandra Letková (vysokoškolská učiteľka, PF Univerzity Mateja Bela) Pavol Kuspan (právnik) Andrej Werner (advokát) Dominik Baco (právnik, doktorand) Tomáš Martaus (právnik, vysokoškolský učiteľ) Ján Králik (právnik) Juraj Martaus (advokátsky koncipient) Michal Krajčovič (advokátsky koncipient) Anna Racková (právnička, súkromný sektor)
Autor: Kolektív autorov