Testom Covidu-19 (nie PCR!) veru neprešli česko-slovenské nadštandardné vzťahy. Hoci na slavkovskom i visegrádskom stretnutí bol Matovič k Babišovi veľmi ústretový, na krízovom štábe kľakol pod tlakom radikálnych epidemiológov. Zaradenie Česka medzi červené štáty síce nie je de iure zatvorením hraníc, ktoré sľúbil nezatvoriť, ale pre desaťtisíce ľudí de facto áno.
Na negatívny test nie starší než tri dni v tom Česku, kde pod nájazdmi nespočítateľných záujemcov kolabujú odberné miesta, či - alternatívne - päť dní karantény, sa môžu, s odpustením, viete čo. Ale pusťme si kontext.
V akomsi európsko-globálnejšom porovnaní, kde napr. Izrael vyhlasuje trojtýždňový lockdown a Johnson zhromažďovaciu kvótu šesť ľudí (a podobne), sa nezdá slovenská proticovidová obrana nijako mimoriadna. To platí i po "relativizačnej" poznámke, že slovenské opatrenia netreba porovnávať s krajinami s kalamitným rozvojom druhej vlny, ale podobne miernym priebehom.
