Testom Covidu-19 (nie PCR!) veru neprešli česko-slovenské nadštandardné vzťahy. Hoci na slavkovskom i visegrádskom stretnutí bol Matovič k Babišovi veľmi ústretový, na krízovom štábe kľakol pod tlakom radikálnych epidemiológov. Zaradenie Česka medzi červené štáty síce nie je de iure zatvorením hraníc, ktoré sľúbil nezatvoriť, ale pre desaťtisíce ľudí de facto áno.
Na negatívny test nie starší než tri dni v tom Česku, kde pod nájazdmi nespočítateľných záujemcov kolabujú odberné miesta, či - alternatívne - päť dní karantény, sa môžu, s odpustením, viete čo. Ale pusťme si kontext.
V akomsi európsko-globálnejšom porovnaní, kde napr. Izrael vyhlasuje trojtýždňový lockdown a Johnson zhromažďovaciu kvótu šesť ľudí (a podobne), sa nezdá slovenská proticovidová obrana nijako mimoriadna. To platí i po "relativizačnej" poznámke, že slovenské opatrenia netreba porovnávať s krajinami s kalamitným rozvojom druhej vlny, ale podobne miernym priebehom.
A práve z kontextu, že nepôsobia ako prepálené, vyčnieva ako pritvrdé české opatrenie. Je pravda, že červeno-oranžovo bliká Česko na semaforoch asi desiatich krajín, aj s rôznymi stupňami obmedzení. Podstatné však je, že to nie sú susedia so spoločnou hranicou, takže ide o zásadne iné dózy invazívnosti a politickej citlivosti.
“Obrovský tlak, pod ktorý sa politici i epidemiológovia vmanévrovali, nabáda k empatickému prístupu.
„
Áno, Nemecko s ČR má hranicu, ale, a to je zásadný diferenciačný znak, ono zaradilo medzi rizikové regióny len mesto Prahu (podobne po novom Holandsko). A Poľsko s ešte lepšou covidovou situáciou než SR (teda akože môže viac stratiť) či výrazne zavírenejšie Rakúsko nefiltrujú vôbec premávku cez českú hranicu.
Žartovanie, že ako by sa zatvárili v Bratislave, keby im košickí epidemiológovia nariadili päť dní karantény - čo by zodpovedalo epidemickým číslam nemenej ako relácia Česko/Slovensko - čisto teoreticky upozorňuje, že štát nie je optimálna jednotka na porovnávanie rozvoja infekcie v reálnom čase. Ale dobre.
Obrovský tlak, pod ktorý sa politici i epidemiológovia vmanévrovali, nabáda k empatickému prístupu. Zodpovednosť za nezvládnutie rizík stále nepreskúmaného vírusu, na SR najmä ohľadne zahltenia nemocníc, by na konci dňa padla na ich hlavy.
Výnimkou z empatie musí byť Babiš. Zatiaľ čo jeho prvá vysvetlivka pre domáce, predvolebné použitie o "krehkej koalícii“ Matoviča (ústavná väčšina!) je iba nezmysel, tá druhá o päťnásobne slabšom testovaní na Slovensku je na dôvažok aj útok celkom proti duchu nadštandardných vzťahov. (V SR sa testuje o dosť menej, ale nie päťnásobne.)
