Nárasty korona čísiel v Česku nechávajú zdanlivo iba úzku štrbinu pre pochybnosť o rozhodnutí krízového štábu zadrôtovať hranicu.
Najmä ak okná pre výnimky zvádzajú banalizovať, že vplyv na životy napokon preváži symbolika.
Nie. Visegrádsky naratív, že štvorka nezavedie proti sebe „ekonomické opatrenia“, vysmiali už spustené závory Maďarska.
A všetci Česi, ktorí si ako alternatívnu, trebárs kúpeľnú, vybrali Slovensko, teraz môžu za táraja vyhlásiť aj Matoviča.
Debata, že pre slovenského premiéra niet vyššej priority než životy a zdravie slovenských voličov, by vyznela racionálne, keby Bratislava, odkiaľ sa slobodne premáva, nebola zavírusenejšia ako väčšina českých regiónov.
Iste, privreté či zatvorené hranice vyrástli na jedno z najtradičnejších opatrení proticovidovej obrany všade.
Otázka akurát znie, že ak český prírastok bude tisíc + nakazených aj o tri či šesť mesiacov, alebo šesť rokov, či s testom, alebo do karantény budú chodiť dovtedy. Lebo ak to vyzerá šialené, tak zdvihnúť závory je na mieste hneď.
