Autor je teológ a publicista
Predminulý týždeň začal v Paríži proces s autormi útokov na satirický týždenník Charlie Hebdo a židovské potraviny Hypercacher. Bratov Chérifa a Saida Kuachiovcov, ktorí údajne boli na nákupoch zbraní aj na Slovensku, rovnako ako ich komplica Amedyho Coulibalyho, zabila počas zásahu polícia.
Francúzi za päť rokov chytili jedenásť zo štrnástich komplicov, ktorí dnes stoja pred súdom.
Pred piatimi rokmi zahynulo počas atentátu sedemnásť ľudí a Charlie prišiel takmer o celú svoju redakciu. Týždenník funguje dodnes, s redakciou na utajenej adrese, stráženej políciou.
Je dobré pripomenúť, prečo zahynuli francúzski karikaturisti a autori. Za urážku Boha. Apokalyptickí džihádisti nezniesli pohľad na niektoré karikatúry Mohameda, pretože ich náboženstvo nielenže zakazuje zobrazovať Boha, ale takisto aj ľudské tváre.
Teroristi sa veľmi nezaoberali otázkou, či tento zákaz platí iba pre vyznávačov ich viery, alebo pre všetkých a rozhodli, že ho musia rešpektovať všetci. Dramaticky nás tak všetkých poučili, do akej polohy sa môže dostať náboženský terorizmus za istých podmienok.
A jednou z nich, na ktorú profesionálni kresťania v politike zabúdajú, je historické a často tragické prepojenie náboženstiev s politickou mocou.
Čo Boh pozerá v televízii
V deväťdesiatych rokoch sa v bratislavských priestoroch Francúzskeho inštitútu odohralo vzácne stretnutie Do Bratislavy prišiel významný medievista Jacques Le Goff s prednáškou o histórii smiechu vo vzťahu ku kresťanstvu. Text bol ukážkou z jeho neskoršej štúdie o františkánoch a ich pokusu urobiť zo smiechu v stredovekej Európe očistný moment.
Le Goff hovoril o druhej stratenej knihe Aristotelovej Poetice, ktorú jej jediný známy majiteľ Umberto Eco ukryl vo svojej vidieckej knižnici, kde v lete písaval, a urobil z nej stratený filozofický artefakt, ktorého zámerná absencia viedla k vylúčeniu smiechu a sebazosmiešňovania z čoraz vážnejšieho kresťanstva.
Anna Záborská, Čarnogurský, Vašečka a iní profi boží hovorcovia, ktorí sa už ani len neobťažujú s tým, aby nám vysvetlili, ako sa stalo, že sú to práve oni, čo nám posledné mesiace sprostredkuvávajú "božie úmysly", vedia, čo Boh pozerá v televízii, čo sa mu páči, čo ho uráža, čo by sme mali a ako by sme to mali, aby sa táto, jedna z najprivilegovanejších skupín obyvateľstva, cítila dobre.
