Pri pohľade na doterajšie výsledky reformného leta v podobe uniknutého vládneho plánu je namieste zdravá skepsa. Niežeby tam bolo niečo zlé, ale naozajstné odvážne reformy financované z bezprecedentnej injekcie vyzerajú inak.
(Aby sme si uvedomili, čo znamená 7,5 miliardy – poldruha miliónu zamestnancov trvalo desať rokov, kým toľko naznášali do druhého piliera.)
Ale injekcia-neinjekcia, jeden minister si zaslúži osobitnú pozornosť, konkrétne Milan Krajniak. Keď odložíme bokom križiacke avantúry, jeho činnosť je nateraz najväčším fiškálnym prísľubom. Veru, najprv sa bude chváliť.
Od nominantov Sme rodina, ktorí Smeru a SNS asistovali pri rozklade dôchodkových financií, sme to čakali asi najmenej, ale takmer všetky zmeny smerujú k udržateľnosti: rozmrazenie dôchodkového veku, spomalenie rastu minimálnych dôchodkov zmeny v druhom pilieri (automatický vstup, predvolené investičné stratégie, benchmarkovanie výnosov).
Problém je v míne s krycím názvom dôchodková asignácia.