Európa ignorovala varovné signály, že vyše milióna ľudí utečie z vojnami utrápeného Blízkeho východu.
Nebola na utečeneckú krízu pripravená. A krajiny, ktoré nepochopili, že v tejto kríze neexistuje vlastná, národnými ornamentmi zdobená cesta, ale len spoločná európska, ju ďalej oslabovali.
Nehľadali ani len krehkú rovnováhu medzi ľudskosťou, prirodzenými obavami svojich obyvateľov a ekonomickou racionalitou. Uzavreli sa a posilňovali svojich lokálnych autokratov. Boj proti cudzincom sa prelínal do boja proti samotnej Únii.
Sila Viktora Orbána sa dodnes napája z legendy, že George Soros investoval nepredstaviteľné peniaze do plošného útoku na maďarskú identitu presídľovaním utečencov do krajiny, ktorá prácne polieva svoje staré kresťanské korene.
Robert Fico, v tom čase premiér, a jeho minister vnútra Kaliňák sa takisto dušovali, že ochránia slovenské hranice a kresťanskú čistotu, dúfajúc, že podobne ako u suseda, diškurz o utečencoch prekryje ich korupčné aféry. Nevyšlo to.
V skutočnosti Visegrád problém migrácie nijako nevyriešil. Nie tak, akoby sa očakávalo od demokratickej spoločnosti v 21. storočí. Len ju odsunul do budúcnosti.
Masová migrácia vytvorila výzvy, ktoré nebude môcť beztrestne striasť niekoľko generácií politikov. Bez ohľadu na veľkosť alebo geografickú polohu krajiny. Ak má existovať spoločná Európa.
Téma migrácie sa veľmi ľahko predáva vo forme hrozby a útoku proti národnej identite. Slovník, ktorý okamžite identifikuje populistu. Ale veľmi ťažko sa komunikuje verejnosti, ak krajina hľadá európske riešenie a nie tému pre konšpiračné weby.
Nielen preto, že kritická ťarcha sa musí nejakým spôsobom rozložiť, ale aj preto, že akákoľvek migračná kríza posilňuje rozkladné extrémistické sily.
Reči, že problém sa má riešiť tam, kde vzniká, prípadná zásielka zopár diek a stanov do krajín, kde veľká časť populácie už nemá síl rátať výbuchy a hroby blízkych, je skôr len výsmechom.
Teraz, keď Únia pracuje na reforme migračných pravidiel, populisti, ktorým sa doma hromadia problémy, budú vďační za prípadné utečenecké kvóty. Aby na ne mohli útočiť a naliať olej do svojho ohňa ochrany národnej identity.
Preto Únia musí svoju predstavu, napríklad trojposchodového domu, dostatočne vysvetľovať a rátať s prirodzenou obavou väčšiny populácie. Lebo "systém trvalej, efektívnej solidarity" môže postihnúť osud prázdnych sloganov, ak sa nenaplnia rýchlo nejakou hmatateľnou podstatou.
Pre nás sa otvára otázka, či vláda Igora Matoviča pochopí, že neexistuje individuálne národné riešenie, len spoločné európske.
