Autor je riaditeľ výskumu vo think thanku Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR)
Vlani Ursula von der Leyenová prisľúbila Európanom geopolitickú komisiu so silnejším a jednotnejším hlasom vo svete, ktorá by mohla chrániť európsku strategickú zvrchovanosť.
Bol to správny nápad v správnom čase. No o rok neskôr, keď globálna pandémia všetko zmenila, si európski občania môžu spočítať, čo ich stojí fakt, že geopolitická Európa sa nestala skutočnosťou.
Uprostred pandémie, zmeny podnebia a globálnej recesie veľké mocnosti využívajú krajiny väzby medzi sebou na zbrane, ktorými na seba útočia. Čína pohrozila zadržaním zdravotníckeho materiálu európskym krajinám, ktoré ju politicky nepodporujú.
USA hrozí Európanom ekonomickými sankciami, aby ich donútili k podpore vlastnej iránskej politiky.
Turecko hrozí, že pošle utečencov do Európy, ak mu EÚ nevyplatí peniaze, alebo ich nevráti Líbyi.
A Rusko zasahuje do našich volieb a politizuje svoje dodávky plynu.
Z prieskumu ECFR vyplynulo, že tento vývoj viedol väčšinu ľudí k názoru, že je potrebné konať spoločne, aby sa zachovala národná zvrchovanosť v čoraz nebezpečnejšom svete, pričom 63 percent Európanov chce vidieť viac európskej spolupráce v dôsledku Covid-19.
Aj v členských štátoch ktoré sú menej proeurópske vrátane Francúzska (52 percent), Švédska (51 percent) a Dánska (53 percent) zastávala tento názor viac ako polovica respondentov.
Napriek tejto jasnej požiadavke občanov sa von der Leyenová v takmer 90-minútovom prejave v troch jazykoch nezmieňovala o koncepcii geopolitickej Komisie. Predstavila zoznam problémov, ale neprejavila náznak, že Európa musí revidovať svoj celkový prístup ku geopolitike.
Čo sa stalo? Prečo bolo také ťažké vytvoriť „geopolitickú Komisiu“, ktorú von der Leyenová sľúbila minulý rok?
Čo je to európska geopolitika
Európsky plán obnovy by mal Európe umožniť viac suverenity a ekológie. Aby to však bolo možné, bude musieť šéfka Komisie čeliť dvom zásadným problémom:
Prvým sú členské štáty EÚ. Všetky členské štáty tvrdia, že chcú geopolitickejšiu Európu, ale väčšina z nich tým myslí, že chcú, aby EÚ brala ich konkrétne geopolitické problémy vážnejšie.
Pre štáty na východe to znamená úzke zameranie na Rusko; pre štáty na juhu to znamená venovať pozornosť problémom v Stredozemnom mori; iným robia starosti Balkán alebo Turecko; pre veľkú časť severnej Európy to znamená chrániť EÚ pred čínskym obchodným drancovaním.
