V tieni Leyenovej „správy o stave Únie“ zostal diaľkový míting samotnej predsedníčky Komisie, „prezidenta“ Michela a Angely Merkelovej s čínskou hlavou Si Ťin-pchingom.
Videokonferencia 3+1 ako náhrada „fyzického“ summitu v plnom formáte 27 lídrov, ktorý zrušil koronavírus, vcelku názorne ukázala jedno: Ohromnú vzdialenosť, ktorá delí Úniu od predsavzatia „byť silnejším hlasom vo svete“, čo sľúbila UVDL pri svojom nástupe a opakovane aj v správe.
Čo sa týka ekonomiky, ani drobné čínske ústupky v snahe zmäkčiť európsku pozíciu neodblokovali sedemročné ohnisko sváru, ktorým je investičná dohoda zaručujúca európskym firmám na čínskom trhu rovnaké podmienky, aké majú čínske v EÚ.
Pikantné je, že mnohé členské štáty EÚ sa o investície z Číny ruvú a očakávajú ich ako dobre že nie spásu svojich ekonomík, k čomu sú ochotné načúvať aj volaniu geopoliticky perverzných projektov ako „16+1“ či hodvábna cesta.
Majú však smolu, investičný kompromis sa nepriblížil ani o piaď. Analytici, ktorí tvrdili, že Si Ťin-pching má záujem na dohode s EÚ, lebo chce od nej „aspoň neutralitu“ v obchodnej vojne s USA, (opäť raz) utreli nos.
