Po oslobodzujúcom rozsudku pre Kočnera a Zsuzsovú sme na tom tak, že sa s nepokojom obzeráme dozadu. Samozrejme, niekde sa niečo zanedbalo. Prípadne vyšetrovatelia a prokuratúra ukázali málo predvídavosti.

Napríklad, ak sa pozrieme na súdom kritizovaný dôkaz z Kočnerovej bezpečnostnej schránky. Kočner išiel v deň po vražde dvakrát do banky, aby (podľa obžaloby) vybral obnos peňazí. Neskôr ho mal ešte doplniť, o čom už máme záznam z pohybu na účte.
Videozáznamy z prvých dvoch návštev, ktoré by nám mohli (ale aj nemuseli) napovedať, čo Kočner zo schránok vyberal, boli v bežnej lehote zmazané. Čo rozširuje pole neistoty okolo prepájania dôkazov smerom k lepšie vystuženej verzii.
Fakt, že vyžiadanie kamerových záznamov polícia zmeškala o päť dní, je na porazenie. No keďže nemáme silnú (žiadnu) indíciu, že by vyšetrovatelia chceli sabotovať vlastnú prácu, môžeme ich vyhlásiť akurát za ťarbavých.
Do úvahy však prichádza aj také, že urobili, čo sa dalo, a to bolo (zatiaľ) málo.
Nepokoj nad dôkaznou situáciou zostáva. Napríklad otázka, odkiaľ mala Zsuzsová peniaze na vraždu, si zaslúži viac opatery.