Priamočiarejšie než odkazom, že ak bude požiadaný, je otvorený a má kapacitu, sa do spolupráce na reformách prihlásiť už ani nemohol.
Ak z koalície ešte nevypĺzla ambícia vyviesť Slovensko z bezprizornej márnosti, kam bolo zavlečené tromi vládami Smeru, tak urobiť z Ivana Mikloša čosi ako splnomocnenca pre sedemmiliardový balík „next generation“ peňazí je nielen hlas rozumu, ale aj sebazáchovných pudov koalície.
Voči reformnému lídrovi (koordinátorovi) troch vlád, bez ktorých by Slovensko dnes bahnilo niekde medzi Bieloruskom a Srbskom, môžu byť rôzne viac či menej oprávnené predsudky (aféry SDKÚ), ale čo sa týka matérie na stole, čo do autority, skúseností, oddanosti a orientácie v problematike nemá na Slovensku rovného.
Miklošov postreh, že prvýkrát mu šli z koalície – parafráza – oči navrch hlavy, keď si najprv rozdelili kreslá, a potom vymýšľali, čo napíšu v programovom vyhlásení vlády, ide na dreň i teraz.
