Rezignácia „najlepšieho ministra v histórii českého zdravotníctva“ (Andrej Babiš) je nieže „iba“ logický, ale vynútený dôsledok situácie, keď v pomere pozitívne testovaných nositeľov korona vírusu na hlavu Česko dobieha v Európe vedúce Španielsko.

Aj keď Adam Vojtěch bol osobných chránencom a „lieblingom“ premiéra, smršť frontálnej kritiky, či už za chaotickosť zavádzaných opatrení, fiasko tzv. chytrej karantény, či za benevolentné letné uvoľňovanie reštrikcií, a tak ďalej, zvládnuť nemohol.
Nemohol preto, lebo - podľa väčšinového pocitu (názoru) - spackaná proticovidová obrana po politickej zodpovednosti priam volala.
Potiaľ je to v poriadku, čomu neprotirečí ani časová kolízia s posledným prieskumom pred krajskými voľbami, v ktorom vládne ANO zaknihovalo po dlhom čase o výrazný prepad (na 27 percent).
Či už percentá boli, alebo neboli tým posledným postrčením, Vojtěch je obetný baránok, ktorý má odkloniť pozornosť od elementárneho faktu, že ďaleko najvyššiu mieru zodpovednosti na českej covidovej realite (tragédii?) nesie samotný Babiš.