Autor je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí. Prejav bol prednesený v NR SR pri príležitosti predstavenia materiálu „Zahraničná a európska politika Slovenskej republiky v roku 2020“.
Za základný záujem zahraničnej politiky SR považujem chrániť zvrchovanosť SR, prispievať k ochrane demokratického zriadenia a právneho štátu ako základných predpokladov pre ekonomickú prosperitu.
Ako ukazuje pandémia, klimatické zmeny, masová migrácia, demografické zmeny, hybridné hrozby a dezinformácie, ale aj pôsobenie neštátnych aktérov – schopnosť čeliť týmto fenoménom stavia do nového svetla suverenitu každého štátu bez ohľadu na jeho veľkosť.
Dnes už neexistujú izolované národné odpovede, a preto nevystačí, ak sa štátnou suverenitou budeme oháňať podľa toho, ako sa to doma hodí. Treba ju vnímať v realite dnešného komplikovaného sveta, aktívne ju presadzovať jej zdieľaním všade tam, kde je to nevyhnutné.
Pritom však zdieľanie neznamená jednostranné odovzdanie suverenity. Nie! Zdieľať znamená silnejšie uplatňovať záujmy a rozhodnutia s partnermi, ktorí sa rovnako ako my s nimi delia o časť ich suverenity s nami.
Majme totiž na pamäti: Slovensko je 127. krajina na svete podľa veľkosti, 117. podľa počtu obyvateľov a v poradí 60. ekonomika s 0,11-percentným podielom na globálnom HDP. Od roku 2004 sme však súčasťou Únie, ktorá je siedma najväčšia a tretia najľudnatejšia na svete a je druhou najväčšou svetovou ekonomikou.
Preto každý, kto je schopný vnímať tieto fakty, musí uznať, že členstvo v EÚ výrazne nadhodnotilo našu váhu, naše možnosti a aj náš vplyv v medzinárodných vzťahoch. Bez členstva v EÚ a NATO by sa nás na náš názor pýtal málokto a ani by sme ho nemali ako efektívne presadzovať.
Preto nesúhlasím s hlasmi tých, ktorí hovoria, že tieto organizácie nám limitujú priestor pre vlastné postoje. Opak je pravdou.
Aký je svet, v ktorom presadzujeme záujmy Slovenska?
Nestabilný.
Nemôžme však všetko zvaliť na Covid: veľké pnutia a konflikty tu boli už pred pandémiou. Dlhší čas sme svedkami oslabovania multilateralizmu a medzinárodného práva či erózie strategickej stability.
Dochádza k oslabovaniu režimov kontroly zbrojenia a nástrojov na budovanie dôvery a bezpečnosti v Európe.
Sme svedkami 4. priemyselnej revolúcie, v centre ktorej stojí revolúcia technologická. Zároveň sme sa pre pandémiu ocitli uprostred najväčšieho hospodárskeho prepadu od druhej svetovej vojny.
Vo výsledku sme svedkami javu, ktorý sa v histórii udial už viackrát: nástup nových globálnych aktérov a súperenia mocností.
Kľúčovou otázkou, ktorá sa týka aj nás, je, či v 21. storočí udržíme ten medzinárodný poriadok, ktorý v konečnom dôsledku po páde Berlínskeho múru priniesol slobodu aj nám.
Kde sme voči Číne a Rusku
Čína je v centre tohto diania a jeho súčasťou je nielen hospodárska a technologická konkurencia, ale aj súťaž dvoch rôznych pohľadov na svet a na spôsob spravovania spoločnosti. Osobitne v tejto oblasti stojíme na opačných brehoch a ako súčasť demokratického sveta očakávame, že Čína zohľadní nielen svoje záujmy, ale aj svoju zodpovednosť a svoje globálne zámery bude realizovať s rešpektom voči záujmom iných.
Preto zdieľam spoločný európsky pohľad na túto krajinu, ktorá je partnerom, konkurentom a rivalom zároveň.
Ďalším významným medzinárodným aktérom je Rusko. Urobím všetko pre to, aby sme vzťahy s touto krajinou rozvíjali na prospech našich štátnych záujmov. Bohužiaľ, v ostatnom období sa na Slovensku dostali vzťahy s touto krajinou do roviny emócií. Nedá sa nevidieť aj to, že v očiach našej verejnosti vznikol dojem, akoby sa stali agendou či vlastníctvom jednej politickej strany. Vzťahy s Ruskom preto potrebujeme dostať do vecnej polohy, byť si vedomí našich záujmov, ale takisto aj problémov a odlišných postojov.
Chápeme, že Rusko má svoje záujmy, to, čo však prehliadať nemôžeme, je, akými spôsobmi to Rusko uskutočňuje. Keď k tomu máme výhrady, sme nútení a budeme reagovať, aj keď, opakujem, naším primárnym cieľom zostáva rozvíjať dobré vzájomné bilaterálne vzťahy a komunikovať s Ruskom o mnohých medzinárodných otázkach.
Zmení sa len málo alebo bude Čína lídrom? Tri scenáre Čítajte Visegrád, Slavkov a iné spojenectvá
Pre úspech zahraničnej politiky je mimoriadne dôležitý čo najširší domáci konsenzus v kľúčových otázkach zahraničnej politiky. Čím sme jednotnejší doma, tým úspešnejší budeme v zahraničí. Je to politicky univerzálne pravidlo, či je štát väčší, alebo menší, alebo hoci aj najväčší.
Aj preto pripravujeme novú bezpečnostnú stratégiu. Tá pomenuje naše životné záujmy, spojencov a partnerov, s ktorými ich budeme presadzovať. Ubezpečujem vás aj občanov: nepoprieme v nej, že svet má štyri svetové strany, ale z bezpečnostnej stratégie bude jasné to, kam patríme.
Ako najefektívnejšie obhájime záujmy Slovenska?
Základom sú silné vzťahy so susedmi a následne formovanie spojenectiev, ktoré sú v záujme Slovenska.
Aj v zahraničnej politike platí, že dobré susedské vzťahy zvyšujú hodnotu nášho „domu“. Preto sa usilujeme o rozvoj vzťahov so susedmi v bilaterálnych aj regionálnych formátoch. Najintenzívnejšia zostáva visegrádska spolupráca, ale otvárame sa zároveň aj novým platformám, pričom práve pandémia dala pozitívny impulz napríklad slavkovskému formátu.
Východné partnerstvo je dobré najmä pre strednú Európu Čítajte Patríme k politickému Západu
Rámcom a nadstavbou našich susedských vzťahov je naše strategické smerovanie. Sme súčasťou západného demokratického spoločenstva. Západ v tomto kontexte nie je o geografii, ale o spôsobe, akým chceme spravovať našu spoločnosť.
Politický Západ so všetkými problémami dnes stelesňuje to, čo dáva predpoklad pre prosperitu a bezpečnosť. Nevidím preto priestor na experimenty a úprimne, nerozumiem hlasom volajúcim po tom, aby sme patrili niekde medzi, pretože v tomto prípade to znamená nepatriť nikde. A to v dnešnom nestabilnom svete nie je dobrá alternatíva.
Keď hovorím o EÚ, želal by som si, aby sme už nehovorili len o fondoch, diaľniciach či čističkách odpadových vôd. Sú dôležité, ale bohužiaľ ,ak hovoríme len o nich, spoluvytvárame tak obraz EÚ, akoby tu šlo len o peniaze.
EÚ je viac ako len hospodársky klub alebo plná špajza, z ktorej sa dá len vyberať. Nezabúdajme, že integrácia je odpoveď na dvojnásobné zlyhanie v Európe v 20. storočí, keď v medzinárodných vzťahoch rozhodoval princíp silnejšieho a bezohľadnejšieho, ktorý vyústil do dvoch zničujúcich vojen.
EÚ je aj dnes poistkou proti nacionalizmu, národným egoizmom a je dobrým riešením osobitne pre menšie štáty.
Preto odmietajme konšpirácie a fabulácie, že mimo EÚ by sme na tom boli lepšie. Neboli, pretože bez EÚ sa Európa opäť premení na ring, kde sa naplno prejaví politická a ekonomická váha jednotlivých štátov a tým sa zreálni aj naša váha voči veľkým krajinám.
Záujem Slovenska je preto sedieť za stolom, kde sú dohodnuté pravidlá bez ohľadu na veľkosť ekonomiky či počet obyvateľov. Druhá možnosť je prizerať sa spoza dverí, ako pravidlá tvoria iní a rozhodujú o nás bez nás. Ja dúfam, že sa nám už nikdy nič také neprihodí.
Čo to je ten Západ a prečo je dobre byť jeho súčasťou Čítajte Kde sa berie antiamerikanizmus
Podobne to platí o NATO. Naše členstvo v NATO nie je o amerických záujmoch, ako to je cieľavedome podsúvané slovenským občanom. Je to výsostne o našich, slovenských záujmoch.
Dovoľte jeden citát: "Je hlavne zásluhou USA, že Slováci v roku 1918 konečne striasli jarmo poroby." Myslíte, že som to povedal ja, o ktorom niektorí z vás hovoríte, že si chodím po rady do Washingtonu. Nie. Povedal to človek, okolo busty ktorého každý deň vchádzate do parlamentu: Andrej Hlinka.
Spojené štáty sa za ostatné roky dostali na Slovensku do veľmi zvláštneho kontextu. Do takého, že sa už aj tzv. mainstreamoví politici boja hovoriť o USA ako o našom strategickom partnerovi a spojencovi.
Toto sa u nás nenosí. Problém pritom nie je vecná kritika USA a ich zahraničnej politiky. Tá je prítomná všade v Európe, a kto počúva, čo hovorím aj ja, vie, že sa s niektorými krokmi US administratívy v zahraničnej politike nestotožňujem.
Problém je však inde. Totiž, bohužiaľ aj v slovenskej politike, nehovoriac už o dezinformačnej scéne, je živená antipatia voči USA, a povedzme si to otvorene, u nás sa tak deje oveľa intenzívnejšie, ako napríklad v susedných krajinách V4.
Preto sa pýtam - ako slúži slovenskému záujmu, keď sa buduje negatívna emócia voči štátu, od ktorého očakávame, že garantuje našu obranu. Otázkou je tiež, prečo sa tak deje voči krajine, pri ktorej mi, pre nás Slovákov, chýba akýkoľvek negatívny záchytný bod z histórie - na rozdiel od skúseností s inými štátmi, voči ktorým sú u nás pestované pozitívne emócie, ale v praxi sú to len romantické ilúzie.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pred časom konštatoval, že členské štáty NATO spoločne predstavujú 50 percent svetovej ekonomickej a 50 percent svetovej vojenskej moci.
Vďaka tomu je NATO najsilnejšou obrannou alianciou na svete. Je v záujme Slovenska byť súčasťou najsilnejšej aliancie na svete. Je v záujme Slovenska, aby táto aliancia zotrvala, spolupracovala a bola akcieschopná.
Pred kým ospravedlňujeme našu prítomnosť v NATO? Čítajte Prečo byť hodnotový a principiálny
Podľa Freedom House bol rok 2019 už 14. v poradí, keď sa stav globálnej slobody znižoval, čiže počet krajín, kde došlo k zhoršeniu situácie, prevyšoval tie, kde došlo k zlepšeniu.
Prečo je pre nás dôležité, aby sa priestor slobody a demokracie vo svete zväčšoval, prípadne aspoň nezmenšoval? Jednoducho preto, lebo demokracia pri všetkých svojich nedokonalostiach, na rozdiel od iných zriadení, dáva predpoklad pre stabilitu a prosperitu.
Práve preto je v slovenskom záujme mať v našom susedstve stabilné demokracie a práve preto odmietam výhrady voči našej kritike režimu v Bielorusku. My nijako nezasahujeme do ich vnútorných záležitostí, naopak, pýtam sa, ako sa dá nevidieť to, ako zasahuje režim prezidenta Lukašenka proti vlastným občanom nežiadajúcim nič iné, len možnosť slobodnej a demokratickej voľby?
Nerozumiem motivácii tých, ktorí cítia potrebu principiálne si udrieť do slovenskej vlády aj za cenu toho, že tým de facto obhajujú raz režim Lukašenka a inokedy zase Asada.
Alebo ešte bližšie k nám - je v našom záujme, keď je Ukrajine bránené slobodne sa rozhodnúť o svojom smerovaní? Ak nám záleží na našej teritoriálnej integrite, môžeme mlčky akceptovať, že Rusko anektovalo kus územia nášho suseda, a narušilo tým aj architektúru vzťahov v Európe? Je v našom záujme nestabilná Ukrajina, na ktorej je šesť rokov živený vojnový konflikt?
V našom záujme je stabilné susedstvo a platí to nielen pre východnú Európu, nielen pre Balkán, ale aj pre juh Európy.
Pretože susedstvo EÚ je aj naším vlastným a ak namiesto rozvoja spolupráce prináša konflikty, nelegálnu migráciu, je útočiskom medzinárodného zločinu alebo zdrojom terorizmu, máme problém aj my.
Želáme si viac slobody a demokracie v našom bezprostrednom susedstve aj preto, aby sme sa mohli podieľať na úspechu iných, tak ako západná Európa profituje zo stability a prosperity strednej Európy.
Podobne ako rakúsky Burgenland a Niederösterreich profitujú z prosperujúceho Slovenska, Maďarska a Česka, môžu jedného dňa Košický a Prešovský kraj profitovať z prosperujúcej Ukrajiny.
Moje „zahraničnopolitické desatoro“ je nasledujúce:
Geopoliticky jasne ukotvené Slovensko. Lebo v kritických chvíľach histórie, akou je aj tá súčasná, potrebujeme jasné smerovanie my, a musia to o nás vedieť aj naši partneri a spojenci.
Dobré vzťahy so susedmi. Lebo každá zahraničná politika sa začína v susedstve.
Silná a relevantná Európa. Lebo Európa buď bude sama relevantným hráčom, alebo sa stane ihriskom pre iných hráčov.
Podpora multilateralizmu a rešpektovanie medzinárodného práva. Lebo pre Slovensko je lepší svet, v ktorom sú rešpektované jasné pravidlá a inštitúcie.
Silné partnerstvá. Lebo v globalizovanom svete sa Slovensko osamotené nepresadí.
Účinná konzulárna pomoc. Lebo aj v zahraničnej politike sú naši občania na prvom mieste.
Aktívna strategická komunikácia. Lebo v 21. storočí sú dezinformácie vážnou hrozbou.
Moderná ekonomická diplomacia. Lebo už nestačí lákať obchod a investície, ale treba vedieť včas identifikovať príležitosti globálnej transformácie.
Moderná rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc. Lebo pomáha stabilizovať partnerov a šíri dobré meno Slovenska.
Silná kultúrna diplomacia, lebo aj cez kultúru vieme dať najlepšiu výpoveď o sebe a o tom, že sa hlásime k európskemu kultúrnemu dedičstvu.
Titulky sú redakčné.
Autor: Ivan Korčok
