Autorka pôsobí v Ústave štátu a práva SAV a na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity
Právny filozof Ronald Dworkin zaviedol do právneho myslenia aj koncept sudcu Herkula. Sudca Herkules má nadľudské schopnosti, má totiž všetky dáta o zákonoch, judikatúre aj politikách, je superbystrý a veľmi trpezlivý.
Zjednodušene povedané, takýto sudca dokáže nájsť správne odpovede aj v ťažkých prípadoch, a to tak, že právo interpretuje koherentne – dopisuje jeho príbeh.
Jeden z mémov, ktorý vznikol ako reakcia na disenty sudkyne Ruth Bader Ginsburgovej, sa dovoláva toho, že bez Ruth nemáte t/ruth – pravdu. Aký posun oproti nášmu domácemu protomému, hláške, zo Zimkovej Pásla kone na betóne: „Nemaš chlopa, nemaš pravdy.“!
Na scénu sa namiesto sudcu Herkula dostáva sudkyňa Xena.
Zomrela sudkyňa Ginsburgová. Republikáni narýchlo hľadajú náhradu, Obamovi to nedovolili Čítajte Sudkyňa Xena: zrodenie legendy
Keďže každý superhrdina a superhrdinka musí mať v pozadí príbeh o získaní špeciálnych daností, takýto príbeh musí mať aj Ruth Bader Ginsburgová. Mnohé verzie takého príbehu boli už v ostatných dňoch opísané, zaostrime preto len na dva momenty.
Najprv sa vráťme do roku 1975. Keď Dworkin prvý raz píše o Herkulovi, Ruth Bader Ginsburgová pred Najvyšším súdom USA vyhráva prípad pána Wiesenfelda. V ňom tvrdí, že obeťou diskriminácie na základe rodu nie sú len ženy (prípady viacerých napokon zastupovala), ale aj muži.
Totiž práve kvôli predstave o úlohe a postavení žien a mužov, o ich mieste, Stephen Wiesenfeld nedostával dostatočné dávky na osobnú starostlivosť o syna po smrti manželky pri pôrode. A to bez ohľadu na to, koľko do sociálneho systému odviedla pred smrťou jeho manželka. Ak by ovdovela ona, dávky by boli pri rovnakom odvode vyššie.
Súd síce uznal diskrimináciu, neposunul však judikatúru definitívne smerom, ktorým sa ju snažila postupne posunúť Ginsburgová. Jej plánom totiž bolo, aby sa zákony, ktoré dávajú odlišné práva a povinnosti mužom a ženám, kontrolovali rovnakým spôsobom ako zákony, ktoré odlišujú ľudí na základe rasy.
Tie druhé sú totiž podľa judikatúry principiálne podozrivé. Na to, aby prešli testom ústavnosti, sa musia vzťahovať na veľmi dôležitý štátny záujem, ktorý inak nemožno dosiahnuť.
