Autor je maliar a básnik
Mnohí z nás boli zaskočení rozhodnutím pezinského súdu vo veci zavraždenia novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny. Mnohí sme neveriaco krútili hlavou, keď proces vyšetrovania vyplavil závratnú mieru korupcie, ktorá prestúpila všetky poschodia politickej aj súdnej štruktúry.
Od najnižších úradníkov až po tých, ktorí majú najväčšiu zodpovednosť.
Podobne, ako je hierarchizovaná moc, aj vražda je len vrcholom procesu, logickým vyústením série krokov množstva ľudí s jediným spoločným menovateľom: s väčšou či menšou mierou porušovania zákona.
Alebo všeobecne a metaforicky – s väčšou či menšou mierou pritakania zlu.
Na konci je zlo vždy viditeľné, obludné a nespochybniteľné, no obyčajne sa začína malými a zdanlivo neškodnými kompromismi. Banalita zla. Tak tento proces nazvala Hannah Arendtová, keď sa ako korešpondentka The New Yorker zúčastnila na súdnom tribunáli s nacistickým pohlavárom Adolfom Eichmannom.
