Autorka je ľudskoprávna právnička, pôsobila v Lige za ľudské práva, je členkou Progresívneho Slovenska.
Pakt o migrácii a azyle predstavila Európska komisia s veľkými nádejami. Malo by ísť o čerstvý začiatok v dlhodobo zaseknutej debate o reforme azylovej a migračnej politiky.
Stredná Európa kvóty odmietla, prichádza nový návrh Čítajte Komisárka pre migráciu Johanssonová si zakladá na tom, že absolvovala rozhovory so všetkými členskými krajinami a je presvedčená, že jej návrh prináša kompromis, ktorý každému poskytne niečo a tým vo výsledku uspokojí všetkých.
No nebezpečenstvo je v tom, že pakt stroskotá na tom, že prichádza príliš neskoro, ponúka príliš málo a pokúša sa uhasiť hlboké politicko-ideologické nezhody legislatívnymi nástrojmi.
Ohniská migrácie sú inde
Migrácia je už dlho rámcovaná naratívom prebiehajúcej alebo bezprostredne hroziacej krízy. Pomáha tomu aj výber hlavných mediálnych tém, ktoré sa prevažne sústreďujú na tragické obrázky z preľudnených táborov a záchranu ľudí na mori. No zatiaľ čo sme o kríze mohli hovoriť v rokoch 2015 - 2016, dnes už je situácia úplne iná.
Áno, preplnené tábory v Grécku a nezachraňovanie topiacich sa sú tragické, rovnako ako samotný fakt, že v 21. storočí máme 26 miliónov ľudí vyhnaných z domovov v dôsledku vojny a prenasledovania. Ale Únia, kde počet žiadostí o azyl (tento rok asi 255-tisíc), ako aj počet ilegálnych prekročení vonkajších hraníc (47 250 tento rok) kontinuálne výrazne klesá, krízu rozhodne nezažíva.
Prevažná väčšina utečencov (85 percent) žije úplne inde ako v EÚ - hovoríme o Turecku, Kolumbii a Pakistane, teda o krajinách, ktoré hostia milióny a títo ľudia odtiaľ nemajú záujem odísť, čo nakoniec preukázala aj jarná kríza na grécko-tureckej hranici, ktorú sa Erdogan pokúsil vyvolať neúspešným zvážaním utečencov k hraniciam.
V Európe sa tento rok bavíme o približne 50-tisíc ľuďoch, čo prišli cez Stredozemné more (veľkosť priemerného slovenského mesta) a o 255-tisíc celkovo, ktorí tento rok podali žiadosť o azyl.
