Autor je člen výkonného výboru Európskej únie seniorov a Rady vlády pre práva seniorov
Svojráznym tajomnom obklopenou témou dneška je pripravovaný balík reforiem. Zhoda je v tom, že jeho súčasťou musí byť reforma verejných financií, smerujúca k ich udržateľnosti. A takisto, že to nie je možné bez dôchodkovej reformy zoči-voči rýchlemu starnutiu populácie, ktoré nás v nie ďalekej budúcnosti zmení z jednej z najmladších na jednu z najstarších krajín Európy.
Inak o zamýšľanej dôchodkovej reforme vieme málo.
Väčšina ekonómov však prízvukuje, že jedným z prvých krokov by malo byť zrušenie zastropovania dôchodkového veku, hovorí sa o výrazných zmenách druhého piliera.
Pozrime sa bližšie najmä na súvislosti ústavného zákona o zastropovaní dôchodkového veku na úroveň 64 rokov.
Je 64 rokov veľa či málo?
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj mnohí ďalší odborníci od počiatku upozorňovali, že zastropovanie bude mať brutálny dosah na verejné financie dlhodobo v rádoch desiatok miliárd eur.
A pripomínali, že ani dôchodkový vek 64 rokov, ku ktorému by sme sa mali dostať do roku 2030, nie je žiadny extrém a väčšina krajín má už dnes vyšší dôchodkový vek.
V prevahe európskych krajín sa súčasný dôchodkový vek pohybuje medzi 65 a 67 rokmi. Týka sa to nielen všetkých vyspelých západoeuropskych štátov s výnimkou Francúzska, ale napríklad aj Poľska, Rumunska, Chorvátska či Slovinska. A v Holandsku alebo v Írsku, či na Islande je horná hranica 68 rokov.
Takže návrat k pokračovaniu stanovenia dôchodkového veku na základe priemerného veku dožitia je návratom do racionálneho stavu, rovnovážneho z pohľadu záujmov štátu aj občana a plne v súlade s trendom starnutia populácie u nás aj v Európe.
Stanovenie dôchodkového veku je iste dôležité, ale nie je to všetko. Treba sa totiž pýtať, aký je reálny vek odchodu do dôchodku.
Do dôchodku sa ponáhľame
Na Slovensku je priemer reálneho odchodu na dôchodok už krátko po šesťdesiatke, čo je vôbec najskôr zo všetkých krajín Európskej únie.
