Autor je teológ a spisovateľ
Sedem mesiacov žijeme všetci spolu v situácii, ktorej pôvod je stále nejasný a každý deň uniká nášmu vnímaniu. Nie preto, že by sme nechceli, ale chýba nám svet, v ktorom sa priatelia objímu, svet, kde môžete pobozkať svojich rodičov, kde sa nebojíte ísť medzi ľudí.
A napriek tomu, že sme netušili, čo sa stalo, všetci sme sa naučili rešpektovať pravidlá, aj keď vznikali spontánne, niektoré z nich neboli úplne v poriadku a stále je medzi nami dosť ľudí, ktorí tvrdia, že celé toto je sen, z ktorého sa nedá prebudiť.

Október je druhý apríl
Sú to najzložitejšie momenty v živote, mnohí zažili koniec života v rúšku a samote, v domovoch dôchodcov a DSS sa umieralo na smútok a depresie, rodiny nesmeli chodiť na návštevy alebo si len zakričať a podať niečo cez plot.
A pochopili sme aj to, pretože celý svet ostal zaskočený, nikto nevedel, ako sa bude choroba správať, či sa nestaneme vrahmi svojich najbližších.
No prešlo niekoľko mesiacov, čas, ktorý sme mali využiť na prípravu. Pretože, aj keby sme hneď na jar uverili rečiam o slniečku a teple, mohli sme si pripraviť niečo do zásoby, a nie iba rúška a dezinfekciu, ale racionálne protokoly ako postupovať, ako zamestnať desiatky, stovky trasovačov, ako zvýšiť testovanie a zabezpečiť núdzovú prevádzku krajiny tak, aby sa október nepodobal aprílu.