Na základnú pochybnosť okolo núdzového stavu, že čo robilo v júni, júli a auguste politické vedenie štátu, sa odpovede dajú hľadať, ale nie nájsť.
A čo epidemiológovia, ktorí prevzali opäť taktovku? Trebárs ich volanie – testy, testy, testy, doplniť, zvýšiť, z(veľa)násobiť – veľmi počuť nebolo.

Iste, v mediálnych rozhovoroch pripomínali, čo si asi tá druhá vlna bude pýtať. Ale že by drvili politikov požiadavkami s výpočtami, napríklad koľko nakazených a v akom predstihu signalizuje zavalenie nemocníc, sa nedá povedať.
Určite bolo rozumnejšie vyčísľovať a pripravovať sa v lete, než v septembri improvizovať. Najradikálnejšie, ako je len možné. Stav núdze.
Pandemický plán existuje, áno. Avšak čosi ako „Operácia druhá vlna“, teda čo, ako, (za) koľko, s kým (medici, pomocné sily), a tak ďalej, sa rozhoduje na dennej báze. Kde už vládne panika, len aby sa im to nezvrhlo do Bergama.
Matovič hrozne pokašľal komunikáciu, ale že sa vyľakal prízraku katastrofy, nie je iba jeho vina. Iba jeho zrejme nie.