Autor študuje filozofiu a antropológiu na FiF UK
Požiadavka odluky nezačína ani v roku 1989, ani v roku 1987, keď svoju petíciu predložili moravskí katolíci na čele s ich disidentom Navrátilom a podpísalo ju vyše pol milióna československých občanov.
Odluka ako liberálny výplod?
Táto požiadavka „odluky“ ide ďalej do histórie. Do obdobia druhej polovice 19. a 20. storočia, keď v Európe vznikajú moderné štáty. A ešte ďalej – do obdobia prvých zmluvných teórií klasického liberalizmu, ktoré chápu štát ako zmluvu „slobodných, racionálnych a suverénnych ľudí“.
Na týchto princípoch vznikajú aj prvé ústavy, ktoré sú symbolom všetkých moderných národných štátov.
Vtedy však ide o odluku štátu od cirkvi, ktorý sa tak oslobodzoval od monopolu štátnej cirkvi v prospech pluralitnejšieho modelu spolužitia. V kontexte teórie nachádzame túto požiadavku už u Johna Locka. Ide o požiadavku, ktorá napríklad o stopäťdesiat rokov predchádza prijatiu tzv. dogmy o nepoškvrnenom počatí Panny Márie z roku 1854.
Ale môžeme ísť ešte ďalej do histórie a uvádzať filozofickú kritiku kultov antiky, čo dokonca predchádza vzniku Novej zmluvy a samotnému kresťanstvu.
Tradícia, ktorá si pýta privilégiá
Hľadanie spolužitia medzi štátom a náboženskými ideami vnútri štátu, nie je teda produktom „liberálov z 21. storočia“. Neobstoja ani bludy o akomsi „neomarxistickom sprisahaní“ proti morálnemu katolíkovi stojacom na strane Dobra, zatiaľ čo všetci ostatní stoja na strane Zla.
Takáto plebejská a gýčová teodícea v duchu mučeníckeho vzorca už neobstojí.
