Autorka je herečka a kabaretiérka
Tisíce ľudí prišli o prácu alebo mali/majú zakázané vykonávať svoju činnosť. Nebudem sa zaoberať takými hlúpymi vyhláseniami typu, veď nech sa vynájdu. Najviac ma pobavila rada, že cestovné kancelárie mohli byť šikovné a prenajať si celé Korfu, napríklad, aby tam boli len Slováci. K tomu hádam nič netreba dodať...
Mám návrh. Čo keby sa každému jednému, kto pracuje v športe, kultúre a cestovnom ruchu a nemohol nie vlastnou vinou pracovať, poslala za každý mesiac v tomto náročnom období aspoň minimálna mzda 580 eur?
Keďže v týchto odvetviach pracuje približne 120-tisíc ľudí, to máme zaokrúhlene 70 miliónov mesačne, čo predstavuje 350 miliónov za päť mesiacov s výnimočným stavom.
Je to odhad, ako ho herečka s internetom a kalkulačkou vyrátala. A bol by pokoj. Ako hovorí Budha, struna na gitare nesmie byť ani príliš napnutá, ani príliš uvoľnená, aby mohla znieť. Zlatá stredná cesta. V slovenskej verzii - vlk plný, ovce celé.
Namiesto tohto jednoduchého záchranného riešenia sa vymýšľajú granty, podpory, ktoré nemajú hlavu ani pätu, a tie sumy vás viac ponížia, ako podporia. Na kolene zimprovizované, komplikované, formulárom nerozumejú ani ich tvorcovia, tak sa na to ľudia radšej vykašlú. Furt sa ide zasadať, rozhodovať, už pol roka čakajú ľudia na pomoc a nič.
Nespĺňame podmienky. Aha
Napríklad, náš kabaret nedostal ani euro. Lebo nespĺňame podmienky.
My spĺňame všetky podmienky, z hovna bič sme uplietli, ekonomický zázrak - robíme umenie, nezávislé od štátu, čo si vie na seba zarobiť, 40 umelcov u nás pracuje, odovzdávame zo seba všetko, ľudia šťastní a povznesení odchádzajú domov. Je to málo?
Čestne, naplno pracujeme, platíme, čo treba. Aké podmienky? Máte mať voči nám úctu a povinnosť, nie nám dávať podmienky.
To je len konkrétny prípad z môjho mikrosveta. Ale platí to všeobecne. Ochotne by sme všetci bez reptania poslúchali, keby ste sa k nám správali slušne.
Keď manžel povie manželke, že si neželá, aby pracovala, tak sa automaticky predpokladá, že sa o ňu postará. Jednoduché.
