Opatrné našľapovanie európskej komisie okolo porušovania princípov právneho štátu zo strany Maďarska a Poľska je zlým signálom pre ostatných politikov v iných štátoch Únie, ktorých svrbia dlane, aby premenili svoje krajiny na oligarchické partokracie.

Prevažne konsenzuálne rozhodovanie, akým viac či menej úspešne manévrujú európsku politiku garnitúry Únie, kryté v posledných mesiacoch paktom Merkelová – Macron, je pri toľkých rôznorodých záujmoch úctyhodné. Ale je najvyšší čas, aby komisia povedala Orbánovi, Kacznyskému a im podobným dosť.
Navyše, keď má dnes v rukách mimoriadne silný nástroj v podobe miliárd určených pre jednotlivé krajiny na popandemickú obnovu. Lebo autokratov reči o znepokojení bez reálnych následkov len posilňujú.
Po silnom integračnom efekte spoločných európskych dlhopisov by mal totiž vzniknúť nástroj, aby nikto po ich skonzumovaní nemal chúťky na rozvracanie Únie.
To by bol odkaz nemeckého predsedníctva aj finálny podpis za 16-ročným vládnutím Merkelovej v Berlíne, ktorej epocha skončí budúci rok.
Lebo poučku, kto chce byť beneficientom Únie, mal by mať dostatok sebaúcty dodržiavať aj jej pravidlá, sme už počuli. Teraz treba odvahu ju presadiť.