Autorka je sociálna antropologička, pracuje v Sociologickom ústave SAV
Pred desiatimi rokmi BBC v spolupráci s Britským múzeom pripravila projekt História sveta v 100 predmetoch . Vedľa seba sa v ňom stretli múmie, kreditné karty, solárne lampy a fajky severoamerických Indiánov.
Výstava a rozhlasový program ukázali tú časť histórie, ktorá nie je sprostredkovaná príbehmi a písomnými zdrojmi, a to, že prostredníctvom vecí vytvárame kultúru aj seba samých.
To, čo je epidémia a ako ju prežívame, tiež existuje len v spojení so špecifickou materialitou – od predmetov, ktoré primárne slúžia na bránenie nákaze, ako sú dezinfekcia na ruky, ochranné obleky zdravotníkov, testovacie súpravy či pľúcna ventilácia, po objekty spojené s prácou a životom doma.
Smejeme sa na vtipoch o zoome, ktoré pred pár mesiacmi neexistovali, domácnosti sme prispôsobili domácemu vzdelávaniu, vieme, že na videokonferenciu stačí mať slušnú košeľu, lebo tepláky nikto neuvidí.
Chladničky zo začiatku obsadili zásoby droždia (odvážnejší experimentovali s kváskom), súčasťou domácej rutiny sa stalo pranie rúšok. O tých sa v súvislosti s pandémiou hovorí hádam najviac.