Autorka je redaktorka českého Deníka N
V piatok popoludní si hovoríte, že ďalšia nálož sklamaní a zlých emócií príde až v pondelok. Zabudnete, že cez víkend sú krajské a senátne voľby.
A potom v nedeľu v českých nemocniciach umrie najviac ľudí s Covidom-19 od začiatku pandémie.
S voľbami to napokon celkom dopadlo. Najlepšie bolo, že napriek koronavírusu prišlo toľko ľudí ako v tých minulých. Výsledky tiež nie sú najhoršie.
V porovnaní so správou, ktorá prišla z Ruska, je to nič.
Smrť sklamanej bojovníčky
V piatok sa v Nižnom Novgorode upálila novinárka Irina Slavinová.
Bola to žena nevšedná, radikálna, pre mnohých ťažko znesiteľná. Aspoň pre tých, ktorí sa s ňou dostali do sporu.
Ale jej súkromný mediálny projekt s príznačným názvom KozaPress bol najcitovanejší v celej oblasti. Nebála sa šliapať politikom na päty a trúfla si aj na tajné služby.
Úrady, polícia, prokuratúra, tí, ktorým ležala v žalúdku – a nebolo ich málo –, ju deptali celé roky. Prikladali polienko k polienku, až nakoniec stačila prehliadka v jej byte a obvinenie z aktivít pre Chodorkovského Otvorené Rusko a proti miestnemu oligarchovi.
Zhabali mi výrobné prostriedky, vyhlásila Irina. Na svoj facebook ešte napísala: „Žiadam vás, aby ste z mojej smrti obvinili Ruskú federáciu.“
Potom si sadla na lavičku pred policajnú stanicu, pripútala sa k nej a zapálila sa. Okoloidúceho, ktorý sa ju pokúsil už horiacu a ochromenú bolesťou zachrániť, odstrčila.
Chce, aby ju nechal umrieť. A dokáže to. Ako mnoho vecí predtým.
Len vzdorovať režimu a systému, ktorý ničí ľuďom životy, už nedokázala.
Bola to pre mňa naozaj zlá správa. Od chvíle, keď mi v roku 1994 zavolala kamarátka z novín Moskovský komsomolec, že Míťu Cholodova, 27-ročného partnera z vojnových výprav na Kaukaz, roztrhala na kusy nastražená bomba, poznám ten pocit zovretia v hrdle.
Cítim ho vždy, keď zabijú novinára. Vždy si spomeniem, ako Dmitrij s odtrhnutými končatinami a vyvrhnutými vnútornosťami niečo hovoril, ale nikto mu nerozumel. Dodnes nevieme, kto mu kufrík s výbušninou do redakcie poslal.
O smrti Iriny toho vieme viac. Vlastne všetko. Vzala si život sama, a to spôsobom, ktorý nám má niečo naznačiť. Niečo symbolizuje.
Niektorí ruskí kolegovia si myslia, že je to rovnaký odkaz, aký pred päťdesiatimi rokmi zanechal Jan Palach. Upálil sa ani nie tak na protest proti sovietskej okupácii, ale proti trestuhodnej letargii a ignorancii verejnosti.
Azda si myslel, že po jeho tragickej smrti Česi a Slováci precitnú a začnú sa brániť útlaku politickému i vojenskému.