Pri písomnej verzii rozsudku už lepšie rozumieme podobe pochybností, ktoré mali sudcovia z Pezinka v prípade Kočnera a Zsuzsovej.

O ich podloženosti, samozrejme, môžeme diskutovať. Napríklad v prípade sledovania novinárov, ak by chcel Kočner rozostriť hranicu medzi zbieraním podkladov pre vraždu a paparazzovaním s cieľom diskreditácie časti novinárskeho stavu, neurobil by to inak.
Prekrytie Kočnerovej relácie Na pranieri a vyhotovovanie fotografií pre komando z Komárna sa zdá akosi za hranou náhody, no nie je na nás to posúdiť.
Pred Najvyšším súdom stojí neľahká úloha pozrieť sa na celý prípad aj v kontexte mediálneho záujmu. Sudcovia ŠTS ho zjavne do úvahy vzali a je na zváženie, či ich pochybnosti nie sú znásobené aj snahou dať (niektorým) novinárom príučku.
Nakoľko ambícia vrátiť novinársky stav do príslušného koryta tvarovala aj samotné rozhodnutie?
Môžeme sa len dohadovať, pretože takáto motivácia sa nedá odlíšiť od ochrany právneho štátu.