Autor je holandský novinár a spisovateľ žijúci v USA
Francúzsky aristokrat Alexis de Tocqueville vo svojej snahe o objavenie tajomstva americkej demokracie v tridsiatych rokoch 19. storočia reflektoval dôležitú úlohu, ktorú v živote krajiny zohráva náboženstvo. Tvrdil, že po úteku od pápeža boli americkí kresťania zbavení akejkoľvek náboženskej autority.
Kresťanstvo v Novom svete, uzavrel, by sa dalo označiť iba ako „demokratické a republikánske“. Pod republikánskym nemal samozrejme na mysli politickú stranu, ale formu vlády.
Náhla prevaha katolíkov
Americkú republiku založili protestanti a americké elity boli dlho prevažne protestantské. John Fitzgerald Kennedy bol doteraz jediným katolíckym prezidentom a počas svojej predvolebnej kampane musel verejne potvrdiť, že jeho skutočná lojalita smeruje k USA, nie k Rímu.
Prvýkrát od založenia republiky protestantmi v roku 1776 sa však stalo niečo mimoriadne. Päť z ôsmich súčasných sudcov Najvyššieho súdu sú katolíci a čoskoro ich môže byť šesť. Jeden z protestantov Neil Gorsuch bol vychovaný ako katolík. (Ďalší dvaja sudcovia sú židia.)
Nancy Pelosiová, hovorkyňa Snemovne reprezentantov, je katolíčka, rovnako ako americký generálny prokurátor William Barr. A Joe Biden, ktorý by mohol byť budúcim prezidentom, je tiež katolík. Ako vysvetliť prevahu toľkých katolíkov na vysokých miestach? Čo to znamená?
Prinajmenšom sa dá povedať, že nadvláda elít bielych anglosaských protestantov (WASP) sa skončila. Katolíci, kedysi nedôveryhodní a často vylúčení z verejného života z dôvodu údajnej nezlučiteľnosti ich viery s liberálnodemokratickými princípmi, dnes zastávajú kľúčové pozície.
Nie každý je ako Biden
Tocqueville, sám katolík, si nemyslel, že toto učenie je pre demokraciu nepriateľské, zvlášť v USA. Naopak, uviedol, že katolíci sú rovnostárskejší ako protestanti, ktorí si viac než sociálnu rovnosť vážia individuálnu slobodu. Veril, že katolíci Nového sveta, často z chudobných prisťahovaleckých komunít, sú dokonale v súlade s americkými demokratickými ideálmi.
