Autor je minister Európy a zahraničných vecí Francúzskej republiky
Po všetkých trhlinách a konfrontáciách 20. storočia sa Európa v roku 1990 opäť našla a zjednotila. Nastal čas, keď sme znovu mohli prevziať osud do vlastných rúk.
O tridsať rokov neskôr môžeme a môžete byť hrdí na cestu, ktorou sme prešli. Prechod krajín bývalého komunizmu k liberálnym demokraciám, sprevádzaný sociálnym trhovým hospodárstvom, si vyžiadal osobitné trvalé úsilie.
Dnešné Slovensko, verné demokratickému a proeurópskemu modelu, slúžiacemu za príklad už pred storočím, aktívne prispieva k budovaniu pevnej a solidárnej Európy.
Spoločenstvo hodnôt a záujmov, ktoré sa Európanom podarilo vybudovať, nemá obdobu: nikde inde sa národy nedostali tak ďaleko v solidarite a dobrovoľnom združení vlastných výsad. V súčasných nepriaznivých časoch nám táto hrdosť môže poslúžiť ako kompas. Pretože nám pripomína, čoho sme schopní, keď postupujeme zjednotení.
Nebudeme len divákmi
Musíme to však povedať jasne: zatiaľ čo sme sa sústredili sami na seba a boli sme pohltení týmto obrovským historickým úsilím, svet sa zmenil – a nám trvalo príliš dlho, kým sme pochopili, čo všetko to znamená pre náš kontinent.
Svet je každý deň brutálnejší. Konflikty v našom okolí sa znásobujú. Niektoré mocnosti čoraz jasnejšie dávajú najavo svoj zámer urobiť z našej Európy vlastnú hraciu plochu, akoby sme viac nemali právo písať našu vlastnú históriu.
